Rozhovory

Po stopách Dennyiah: Rok od debutu Kingdom

Od prvého stretnutia v bare, cez skúšky v aute, skúšobňu doma v Kysaku, až po spoluprácu na albume so svetovými hviezdami. Cesta dvojice Denisa Denny Gajarská a Ľuboš Šoltés z metropoly východu pripomína miestami až filmový príbeh. Všetky životné skúsenosti zo zahraničia, vytvárajú v jej hlase príbeh aj bez slov. Čo im priniesli uplynulé mesiace od vydania debutového albumu? Prečítajte si o ich ceste za úspechom.

O albume

V novembri vyšiel album Human Aspect. Akým žije životom? Ako sa mu darí?

Myslím, že je úspešný viac medzi muzikantmi, ako komerčne. Darí sa mu po rôznych stránkach a v rôznych leveloch, ale myslím si, že je skôr pre ľudí, ktorí radi sadnú, popočúvajú a popremýšľajú nad hudbou. Ako som spomínala, nie je až tak komerčný, že sa pri ňom človek zabaví alebo si ho pustí na párty. Z jedného hľadiska sa mu darí a sme za to vďační, pretože sa páči minimálne v muzikantskej obci a fajnšmekrom.

Aké boli reakcie rodiny a okolia?

Reakcie okolia a rodiny boli extrémne pozitívne a hneď to začali šíriť. Pomáhali nám ako sa len dalo. 

Začali ste pociťovať popularitu? Zastavujú vás už ľudia?

Vzhľadom na to, že sme album vydali v novembri, kedy sa začali sprísňovať všetky nariadenia, blížili sa sviatky, prišiel lockdown, nemali sme veľmi možnosť stretávať sa s ľuďmi a mať akékoľvek interakcie, takže v tomto smere sme nepocítili žiadnu podporu. Ale zdieľali nás ľudia na sociálnych sieťach, vrátane známych osobností, či už herci alebo muzikanti, tak z tejto stránky do nejakej miery áno. Písalo nám veľa ľudí, fanúšikov, v tomto smere sme cítili veľkú priazeň a podporu. Ale naživo nie.

Čo bol doteraz zlomový moment pre vás ako kapelu resp. vnímate niektorý zo svojich krokov ako zlomový, prípadne ten, ktorý vás dostal na aktuálny stupeň kariéry?

Určite 13. január minulého roku, keď sme vydali singel Kingdom a začal sa hrať v rádiu Expres. Vtedy nastal boom, pesničku začali hrať rádiá, začali sa ozývať televízie, rôzne médiá, portály. Ľuďom sa to veľmi páčilo, tak to bol určite najväčší zlomový moment. A druhý zlomový moment pre našu kapelu aj naše životy bol začiatok korony, kedy z toho veľkého boomu okolo nás, ktorý trval mesiac, zrazu všetko upadlo do akejsi letargie.

Okrem skladby Kingdom ma zaujala aj Running. Môžeš mi o nej povedať viac?

Text som mala napísaný dávno a vznikol v období, keď som našla samú seba a cítila sa veľmi dobre vo svojej koži. Ťažko sa nám k nej hľadala hudba a melódia. Skúšali sme to veľmi veľakrát, ale nikdy to nesedelo. Nakoniec to prišlo v pár minútach a dokončili sme ju za jeden deň. Pesnička je o seba poznaní, pozretí sa do zrkadla, kedy v ňom človek prvýkrát vidí len pekné veci a je plne stotožnený s tým kým je zvonku aj zvnútra, čo sa nestáva bežne a v živote žien vonkoncom nie. Pre mňa to bol zlomový moment a dodnes, keď si tú skladbu vypočujem sa sama sebe čudujem a veľa ma učí. 


Online..

Hlavným dejiskom sa stal online priestor. Ako ho vnímate a využívate?

Využili sme ho, keď prišla prvá vlna. Online koncerty sme vysielali raz týždenne. Myslím si, že to na začiatku malo ešte význam aj zmysel a ľudia sa z toho tešili, chceli to sledovať, vydržali hodinu alebo štyridsať minút za počítačom, ale to sa časom zmenilo a myslím si, že dnes už ľudia nemajú taký záujem o online koncerty, pretože to nie je taký zážitok, ako keď ste naživo v klube, vymieňate si energiu a ľudia môžu interagovať reálne v reálnom čase. Teraz sme od toho upustili a začali pracovať na inom projekte. Každopádne sociálne médiá vnímame ako kanál, ktorým sa vieme aspoň čiastočne prepájať s ľuďmi. Snažíme sa s nimi aspoň takto zdieľať čokoľvek, na čom pracujeme a čo by ich mohlo zaujímať. 

Album je k dispozícii aj na streamovacích službách. Sledujete aké dosahuje výsledky? 

Ak mám byť úprimná, sledovala som to do januára. Prestala som to sledovať, pretože sú to len čísla a nie je to úplne moja práca, aby som sledovala čísla, prepočítavala kampane a podobne. Moja práca je prepájať sa s ľuďmi a dať zo seba to najlepšie, čo môžem dať. Už to nesledujem, aj keď viem, že je to súčasť tejto práce.

Otvorila vám angličtina dvere do sveta? 

Určite nám angličtina otvorila dvere do sveta, pretože sme dostali ponuku od Nicka Harda, ktorý nám mixoval album. Tento rok sme začali hľadať zahraničného producenta. Chceli sme spolupracovať s niekým svetovým. Zároveň nám bolo jasné, že sa to nemusí podariť. Napísali sme Nickovi, či niekoho pozná, prípadne nám môže niekoho odporúčať. Odpovedal, že nám sám bude produkovať ďalších päť singlov, s čím sme ani nepočítali. Budúci týždeň ideme do Španielska nahrávať ďalších päť singlov. Spustili sme na to crowdfundingovú kampaň, aby sme to dokázali zaplatiť. Zapojiť sa môžete akokoľvek, kľudne aj jedným eurom, lebo aj to veľmi pomôže. Pretože, ak vás bude tisíc, tak to bude tisíc eur. Vieme, že je ťažká doba a ak nemáte možnosť, budeme radi, keď to zazdieľate, lajknete alebo o tom poviete ľuďom, ktorí majú takú možnosť. Budeme vám extrémne vďační a zapojíme vás do celého procesu.

Povedz viac o tomto projekte.

V ponuke je, že budeme priamo v štúdiu robiť s Nickom Hardom a muzikantmi zo Snarky Puppy, ktorí aj tento rok získali Grammy. S nami pôjde do Španielska tím troch ľudí, ktorí to budú celé natáčať a fotiť. Budeme robiť aj live streamy, aby ľudia mohli byť s nami a videli čo robíme, ako to prebieha, aký je progres. Nakoniec z toho vydáme aftermovie. Zapojiť sa môžete akokoľvek, kľudne aj jedným eurom, lebo aj to veľmi pomôže. Pretože, ak vás bude tisíc, tak to bude tisíc eur. Vieme, že je ťažká doba a ak nemáte možnosť, budeme radi, keď to zazdieľate, lajknete, alebo o tom poviete ľuďom, ktorí majú takú možnosť. Budeme vám extrémne vďační a zapojíme vás do celého procesu.

Na to, aby ste sa mohli dostať na nahrávanie, určite tomu predchádzal nejaký proces. O aké skladby teda ide? 

Pripravených máme desať skladieb, z ktorých vyberieme päť. Ide aj o päť rokov staré skladby, ale aj také, ktoré vznikli pred pár mesiacmi. Doposiaľ ich ale ešte nikto verejne nepočul. Rozpracujeme ich a päť najlepších sfinalizujeme. 

Máte už aj predstavu, ako to bude znieť, prípadne ste uvažovali nad nejakým žánrom alebo to ešte nie je jasné?

Keďže sme kapela, ktorá sa žánrovo neškatuľkuje, tak z nás vždy vyjde niečo v inom žánri. Myslím, že tých päť singlov bude prepojením všetkých svetov, ktoré v nás kulminujú a vychádzajú z nás. Ochutnáme zo všetkého. Možno viac elektroniky, klasická gitara, balady, opäť taký mix, ktorý bude mať ale konkrétny priebeh a líniu.

Korona..

Čo vám táto doba dala?

Dala nám album, pretože ak by sme naďalej koncertovali, tak by sme ho možno ani nedokončili a to je skvelé. Robili a produkovali sme si ho sami. Dostali sme sa do kontaktu s bubeníkom Keithom Carlockom, ktorý je tiež držiteľom Grammy a je legenda. Ten nás spojil s Nickom Hardom, Daveom McNairom, takže sa udialo veľa nádherných, pozitívnych vecí a myslím si, že keby nebola korona, tak by títo ľudia nemali čas to s nami riešiť. Pozitívne je, že sme to dokončili, sami poskladali a čo sa týka financií, tak s pomocou ľudí, pretože bez nich by sme to nezvládli, keďže sme prišli o akékoľvek príjmy. To je určite najväčšie pozitívum minulého roka. A osobné, tak každý má viac času na seba a myslím si, že je to priestor a príležitosť povenovať sa sám sebe. Je to krásna príležitosť pracovať vnútorne na sebe viac a posúvať sa.

Z rozhovorov som sa dozvedel, že skladáte pri jamovaní. Skúšali ste to aj v slovenčine?

V skutočnosti máme jednu slovenskú pesničku, ktorá ale nikdy nebola zverejnená. Je to jediný slovenský text, ktorý som za posledné roky napísala. Zatiaľ sme tú pieseň nezverejnili a uvidíme čo sa s ňou stane. Nechávame ju v šuflíčku. Neskladám v slovenčine, pretože ju považujem za extrémne náročný jazyk ako foneticky, tak aj výslovnosťou, rytmikou a podobne. Človek musí mať skvelú znalosť tohto jazyka po rôznych stránkach, aby vedel skladať texty, ktoré nevyznievajú stupídne alebo podivne. Zameriavam sa na angličtinu a je to pre mňa paradoxe prirodzenejšie.

Aká hudba ťa baví? Čo si počúvala v poslednej dobe?

Všelijaká. Teraz za poslednú dobu som sa úplne zmaniačila na Chetovi Fakerovi, ktorý vydal skladbu Low, a toto je môj jam. Skoro každý deň si ju púšťam, tancujem, spievam, veľmi sa mi páči. Za posledný rok som sa začala obklopovať R’n’B, alternative, indie, viac elektronickou, chilloutom, ktorý ma veľmi baví a upokojuje a veľmi dobre sa do neho improvizuje. 

Nechávaš sa tým ovplyniť vo svojej tvorbe a niekam to posúvaš?

Určite. To je podvedomý proces, tomu sa nevyhnem. Čo počúvam, to dávam do svojej hudby. Len to nie je vedomé a na tej úrovni, že si sadnem s Ľubom a poviem, že idem stvoriť skladbu, ktorá bude znieť ako Chet Faker. Takto to nefunguje.

Tvoje Hudobné vzory?

Ako prvé spomeniem Nirvanu a koncert MTV Unplugged z New Yorku. To je niečo čo viem naspamäť spredu aj odzadu. Absolútne ich milujem, od trinástich rokov. Keď skladám na gitare mimo Ľuba, vždy to smeruje ku grunge. Pred nejakým časom som objavila Ellu Fitzgerald, čo je úplne iná strana hudby. Naučila som sa od nej veľa o technike spevu, jeho možnosti a rozsahy. Hlavne mala prazvláštny dar, ktorý som u mnohých umelcov necítila. Akoby ma každou notou objímala, mala som znej materinský pocit. Čokoľvek spievala, v akomkoľvek žánri, bolo hrejivé a objímajúce. A ešte Amy Winehouse, ktorá bola veľmi pravdivá a v tej pravde veľmi drsná. Nikdy jej neuhla, nech bola v akomkoľvek stave. Títo traja ma vyformovali najviac k tomu, aký som dnes umelec.

Keď sa posunieme od hudby ďalej, ako vyzerá tvoj deň počas pandémie?

To sa rôzni. Keďže je veľa času, aj keď posledné dni chystáme veci na náš projekt. Ráno sa vždy ponaťahujem, pocvičím si, potom trochu meditujem a robím venujem sa svojej výzve. Kúpila som si knižku, aby som sa zlepšila v písaní textov. Píšem krátke úvahy. Päťminútové, desaťminútové a deväťdesiatsekundové. Potom sa najem a riešim spev. Toto je môj každodenný relax a štart do každého dňa.

Čo sa týka vyhliadok na tento rok, spomínali sme crowdfunding, plánujete nahrávať, okrem toho, je to určite veľmi náročné plánovať. Existuje možno nejaká optimálna idea, keby bolo dobre, čo by ste ešte stihli v tomto roku?

Tak určite by bolo krásne, keby sme ešte v tomto roku stihli začať koncertovať, pretože mi to extrémne chýba, rovnako ako Ľubovi. Je veľmi frustrujúce, keď sa nedá prepájať s ľuďmi naozaj, pretože to virtuálne je len akási náplasť, ale nie reálna interakcia. Keby nám to bolo umožnené, bolo by to krásne. A čo sa týka tých piatich singlov, každý z nich bude mať videoklip, PR a vlastný príbeh. A to je do konca roka celkom dosť práce.

Zaujali ma covery, ktoré uverejňuješ na youtube. Pribudnú ešte nejaké?

Pribúdajú každý deň, pretože som si pred dvoma mesiacmi spravila TikTok a keďže sa inak nedá, tak aspoň tam nahrávam nejaké covery. Plus ich zdieľam na svojom instagrame pre tých, ktorí nemajú TikTok. Okrem Youtube, kam dávame hlavne profi veci, nás môžete sledovať aj na facebooku.

Kde sa vidíš o päť rokov a aký máš hudobný sen?

Dostať sa do zahraničia, spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú na špičke hudobného sveta a učiť sa od nich. Veľmi by som sa chcela od nich učiť pracovnú etiku, profesionalitu a spolupracovať s nimi, pretože je to iný svet. Tí ľudia zmýšľajú úplne inak. Vidím u nich slobodnejší prístup, hoci je tam omnoho viac tvrdšej práce. Chcela by som absolvovať európske alebo celosvetové turné. Koncertovať po celom svete a spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú v tomto fachu dlhšie alebo aj nie, ale ide im o hudbu a nie ego alebo žabomyšie vojny či predsudky. Môj sen je cestovať po svete a zdieľať s ľuďmi hudbu, ktorú mám v sebe. 

Čo by si rada odkázala na záver fanúšikom?

Neviem či by som im niečo odkázala. Skôr by som chcela apelovať na hudobníkov. Tento čas na nás kladie istý druh zodpovednosti, pretože umelci, či už sú to hudobníci, maliari, herci alebo spisovatelia, majú zodpovednosť práve v takýchto časoch reflektovať dobu a pozdvihnúť duše ľudí. Myslím si, že by sme mali robiť všetko pre to, aby ľuďom bolo lepšie, aby sa nezaoberali tak veľmi vládou, politikou, správami, novinami, Covidom, ale aby sme im pomohli uvoľniť sa, vidieť aj iné svety, nazrieť možno viac do seba, dať im nejakú nádej. Mali by sme byť komunitní a pozdvihovať sa navzájom.

 

Autor: Martin Laškovský

Foto: archív kapely

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

More in:Rozhovory