Rozhovory

Ketrin z kapely Pentagramček: Už nech sa skončí celá táto korotina

Ak niekto posiela umelcov k lopatám, je v mojich očiach hlúpy, ignorantský idiot, ktorý bez akejkoľvek znalosti tohto prostredia vytvára o ľudoch z kreatívneho priemyslu dojem nejakých povaľačov a lenivcov a pritom mu cinká mesačná výplata, hovorí Ketrin v aktuálnom rozhovore. Pentagramček nemal byť ani kapelou, išlo o zábavné pesničky pri ohni, ktoré na československú hudobnú mapu dostal neplánovaný virálny záujem na internete.

Ako kapela zvláda súčasnú situáciu? Máte skúšky prípadne si vypisujete pracovné povolenia?

Naposledy sme sa spolu videli minulý rok v júni, keď sme hrali koncert v Bratislave. Odvtedy sme sa nestretli, bez srandy. Ja, Boris a Baška sme vo Vranove, takže sa vieme dohodnúť a zahrať si, ak to podmienky dovoľujú, ale so Samčom a Regzom je to teraz horšie, kedže sú v Košiciach a všetci vieme, že sa ešte nemôžeme stretávať.

Čo Pentragramček a nejaký polnočný live stream? Dá sa to očakávať? 

Vzhľadom na vyššie uvedené, skôr asi nie. Popravde by nám aj chýbalo to naše zvyčajne šialené publikum. Kto niekedy bol na našom koncerte, vie, že je to hlavne o veľkej kope srandy a zábave a asi by som sa ťažko vedel baviť bez všetkých tých skvelých ľudí pod stejdžom. Aj by mi chýbala ich spätná väzba a energia. Hovorím za seba, ale myslím, že to tak  cítime všetci. Nehovorím live streamu, že nikdy, ale zatiaľ sme túto možnosť nepreberali.

Mohlo by byť problémom aj nedostatočné technické zázemie vo Vranove?

Myslím si, že nie. Už sme zliezli zo stromov, dokážeme si z kameňov a dreva vyrobiť jednoduché nástroje, niečo by sa určite vymyslelo. Ale nie, ak by sa veľmi chcelo, určite by sa to dalo zrealizovať aj technicky. Vo Vranove je ešte stále veľa šikovných ľudí, ktorí by s tým podľa mňa nemali problém.

Prišli ste o veľa koncertov?

Konkrétne číslo ti neviem povedať, ale  málo ich nebolo. Zvykli sme hrávať klubovky a festivaly počas celého roka, pár koncertov sme museli aj odriekať, aby sme stíhali chodiť do práce a teraz až ťažko uveriť, že bola aj taká doba. Minulý rok sme mali koncerty dva. Posledný v júni, odvtedy ani ťuk. Veľmi nám chýbajú koncerty a celý ten život okolo kapely. Každý z nás by si už veľmi rád zahral.

Museli ste ísť po vypuknutí korony k lopate, kam posielala internetová verejnosť umelcov?

K lopate vyslovene nie, nakoľko nikoho z nás prioritne neživí hudba, ale viem si predstaviť, ako ťažko sa teraz žije práve takýmto umelcom.  Ak niekto posiela umelcov k lopatám, je v mojich očiach hlúpy, ignorantský idiot, ktorý bez akejkoľvek znalosti tohto prostredia vytvára o ľudoch z kreatívneho priemyslu dojem nejakých povaľačov a lenivcov. Pritom im necinká mesačná výplata, žijú len z toho, čo si odohrajú, nahrajú, namaľujú. A aké možnosti majú teraz? Najjednoduchšie je dať niekomu nálepku  a poslať ho k lopate. Privítal by som pre týchto ľudí nejaké systémovejšie riešenie ako hejt.

Vranov je malé okresné mesto, ale s prekvapujúco slušnou základňou úspešných kapiel. Čo žáner, to kvalitný zárez na hudobnom poli. Drišľak pre všeobecnú zábavu po vzore Mlokov, death metalistov Brute, hardcoristov Roxor či alternatívcov White Place môžeme spomenúť len tak zrýchlika, keď sa povie hudba z Vranova. Vnímaš, že Vranov má hudobnú scénu alebo sa o tom nehovorí, lebo ho zatieňuje mega úspešný Prešov, Košice svojim košickým funky a Domaša so Šíravou diskotékami? 

Isteže vnímam! Spomínaš Brute, poznám málo ľudí tak oddaných hudbe ako je Steve. To je absolútny pacient, ktorý sa narodil preto, aby hral deathmetal. Brute je kapela, čo patrí na veľké pódiá a festivaly a Steve má môj veľký obdiv, že to aj napriek všetkým tým peripetiám s obsadením kapely stále ťahá a že dokážu robiť tak kvalitnú hudbu. Brute a Roxor sú asi najznámejšie vranovské bandy, výborní sú ale aj Velvet Stone, ktorí už tiež hrajú pekných pár rokov a na ich koncert idem vždy, keď môžem. Diskotéky ma nebrali nikdy a čo myslíš pod „košickým funky“ mi raz budeš musieť vysvetliť osobne.

pentagramček colloseum Ketrin rozhovor

 

A je tu dostatočné publikum alebo k tomu treba zarátať aj okolie a Prešov 

Asi treba, lebo vo Vranove sa koncerty veľmi nerobia. Jednak nie je kde a jednak tu asi chýba aj niekto, kto by sa podujal niečo také zorganizovať. Ale je to len môj názor a ak tu vo Vranove niekto taký je a má pocit, že by som mu mohol byť pri organizovaní niečoho takého užitočný, nech sa mi ozve, rád pomôžem ako budem vedieť.

Ktorý moment bol pre Pentagramček zlomový?

Uf, ja ako zlom vnímam koncert v dnes už mŕtvom Angels pube v Bardejove (Marek Kaščák, pozdravujem a spomínam). Bolo tam len zopár ľudí. Pentagramček mal vtedy na Bandzone pár desiatok vypočutí, ale vyšlo to tak, že nás nejakým spôsobom po tomto koncerte objavil internet. Stali sme sa viralom a hovorím to bez srandy, hrali sme každý ďalší víkend pre stále viac ľudí kadetade po Slovensku a Čechách.

Podarilo sa vám zahrať koncert pred plným Collosseom v Košiciach, čo je výzva aj pre niektoré zabehnutejšie kapely. Verili ste si, že to môže vyjsť alebo to bol dobrý dramaturgický odhad organizátorov?

Ak sa nemýlim, organizovali to ľudia okolo kapely Black Light(teraz majú vonku novú vec, odporúčam, thrash jak sviňa). Bola to vlastne benefičná akcia na podporu detskej onkológie, takže som veľmi dúfal, že nejakí ľudia prídu podporiť túto akciu, ale v takúto účasť som teda neveril. Bolo nenormálne silné, vidieť pred sebou tú masu ľudí v publiku. Vtedy som si povedal, že sa sen splnil a mám veľkú kapelu. Vyzbierala sa tam aj celkom slušná suma peňazí, takže to malo zmysel aj z tej charitatívnej stránky. Proste dokonalá akcia a som vdačný, že som tam mohol byť.

Boli by ste teraz na turné po kluboch?

Neviem, či na turné, ale verím, že nejaké koncerty by boli. Verím, že ešte aj budú, len aby potom ešte bolo, kde hrať. Kluby a ich majitelia či prevádzkovatelia sú teraz v situácii, ktorú si v celej jej zložitosti asi ani neviem predstaviť. Čísla nepustia. Môžeš akokoľvek milovať hudbu a môžeš byť organizačný macher, ale to za teba nezaplatí nájom ani tým nepokryješ náklady. Mám obavy o budúcnosť hudobných klubov u nás, dúfam že sa nenaplnia.

Pentagramček aktuálna zostava 2021

Aký je to pocit pre teba ako muzikanta, keď si ráno zapneš internet a zovšadiaľ sa valia informácie o zrušených festivaloch, ktoré sa presúvajú na rok 2022?

Ta, čo ti poviem. Nahovno pocit! Ale zasa rozumiem organizátorom, dohadovať teraz s kapelami vystúpenia za okolností, keď nikto nevie predpovedať aká situácia bude o mesiac, o dva je asi nie príliš prezieravé. Pri veľkých festivaloch a veľkých menách asi zohrávajú nemalú úlohu aj väčšie peniaze, takže to prijímam ako fakt, hoci som z toho samozrejme rozčarovaný. Už nech sa skončí celá táto korotina. Uvedomujem si, že svet je v riti, že vírus tu je a sám od seba nezmizne. Rozumiem, že sú potrebné isté opatrenia, len je to pre celý kreatívny priemysel veľmi zlá situácia. Trvá už dlho a svetlo na konci akosi nevidno. Snáď ten rok 2022. Veľmi v to dúfam.

https://www.facebook.com/Pentagramcek/posts/3908518809209336

Ste obľúbenou kapelou na motorkárskych akciách. Boli to práve organizátori moto akcií, ktorí vám dali prvé väčšie príležitosti zahrať si na veľkom pódiu, open air a pre početné publikum?

Pozdravujem kluby Free Brothers, Iron Rams a Demon Proximum 665. Ja ti ani neviem, ako sa k nám motorkári dostali a príde mi vtipné, že sme sa práve my stali obľúbenou motorkárskou kapelou. Ale hej, na moto akciách sme si zahrali na parádnych stejdžoch, títo ľudia sú výborné publikum a hráme pre nich radi. Nehovoriac o tom, že afterparties po týchto koncertoch stoja tiež za to. Na veľkých pódiách sme hrali aj predtým, ale skrz motorkárske akcie sme si zas o čosi rozšírili publikum a to nás ako kapelu samozrejme teší.

Motivácie vzniku kapiel sú rôzne. Ako to bolo v prípade Pentagramčeka?

Samčo robil taký obskúrny minifestival v Prešove a už v tom čase som mal niekoľko pesničiek s tématikou Satana ako priateľa a pomocníka, s ktorými som obveseľoval partiu pri ohníkoch. Jeden večer som mu napísal, že to tam dôjdem zahrať, Samčo sa ku mne počas hrania spontánne pridal a Pentagramček bol na svete. Ľudia sa kosili od smiechu, my s nimi a vtedy mi napadlo, že toto je asi originálne a vtipné a že by sa s tým možno dalo čosi urobiť. Neexistovala motivácia, založiť takúto kapelu, ale po ohlasoch publika som nad tým začal rozmýšľať viac.

Ako ste si v tom čase predstavovali vaše publikum?

Popravde? Nijako. Vtedy som si ešte nemyslel, že by to mohlo normálne fungovať ako kapela, ktorá má skúšky a hrá koncerty. Nahrali sme pár pesničiek na kolene a zavesili ich na Bandzone. Až keď sa z nás stal viral, začali  sme hrať koncerty pre väčšie publikum. Sledovali nás však aj iní ľudia, ktorí z nás veľmi chceli urobiť satanistov. Veď sme na istú dobu aj prerušili činnosť kvôli problémom s časťou cirkvi, ale k tomu sa už vracať nechcem. Teraz na nás chodia ľudia, ktorí snáď vedia, že sme len recesisti a radi blbneme. Vždy som ale chcel mať publikum, čo s nami bude spievať, s nami sa zabávať a bude mať radosť z našej hudby. Také teraz mám, takže som spokojný. Snáď na nás cez pandémiu nazabudnú.

Pentagramček Ketrin rozhovor

Vo svojej tvorbe experimentujete so žánrami, napríklad vo Zvieratkách s klasikou. Myslíte pri tvorbe aj na výchovný aspekt, či spomienky z hodín hudobnej výchovy na základnej škole?

My hlavne blbneme. Vždy mi prišiel vtipný kontrast Satana ako entity zosobňujúcej zlo a temnotu a veselé infantilné melódie, ktoré ho tak trošku zosmiešňujú. Musím zdôrazniť, že hoci bol zámer, aby tie pesničky zneli detsky a podľa možností, čo najviac debilne, nikdy neboli určené pre detské publikum. Veril som v poslucháča, ktorému dôjde, že celý zámer je paródia, recesia a slobodný humor, ktorý sa snaží nájsť, kde sú jeho mantinely. Hodiny hudobnej som už asi vytesnil z hlavy, ale ľahko ma inšpirovalo Spievankovo a Fíha tralala. Niekedy rozmýšľam, čo za vzorky tí ľudia hulia.

Aké boli tvoje hodiny hudobnej výchovy v škole? 

Mal som rytmus, ale notové zápisy sú scifi. Ver mi alebo nie, ja neviem dokonca ani akordy. Hrám na gitare úplne a len podľa sluchu. Náš gitarista Boriak mi to občas dá pocítiť a vyžrať, lenže ja som nikdy nemal ambície, byť sólovým gitaristom a zvíjať sa pri sólach. Vždy mi bolo ako autorovi bližšie pesničkárstvo, hoci mi v krvi koluje rock. Mojím veľkým vzorom je pre mňa v tomto smere Edo Klena, ktorý sám s akustickou gitarou zahrá tú istú skladbu rovnako uveriteľne, ako keď ju zahrá s kapelou ako rokenrol od podlahy. O to sa snažím.

Existuje žáner, na ktorý si v súvislosti s Pentragramčekom nedovolíš siahnúť, prípadne máš akýsi rešpekt?

Mne je v hudbe máločo sväté, takže neviem s istotou odpovedať. Ale asi by som neskúšal nejaký brutálny art rock v štýle Pink Floyd alebo niečo podobné, to by asi bola blbosť. Inak si viem predstaviť Pentagramček aj ako gregoriánsku acapellu. Celkovo nemám rád žánre, hudbu delím na dobrú a zlú a v každom žánri mám svojich obľúbencov. Žáner podľa mňa limituje a ja nemám rád limity, detto v hudbe. Už sme si skúsili metal, reggae aj folk. Možno by som vyskúšal niečo tanečnejšie, uvidíme čo príde. Brániť sa nebudem ničomu.

Najväčšie hity Kamarát, Môj malý pes Bobi alebo Zatlieskaj a Zadupkaj  sú také milé spievanky. Uvažujete aj nad hudbou pre dospelé publikum?

Myslíš niečo „serióznejšie“ ? Ani nie, veď my už ani nerobíme na nových veciach lebo máme pocit, že ich od nás ani nikto nechce. Ľudia si na naše koncerty chodia zaspievať tie staré známe veci a mám pocit, že toto chcú a očakávajú. Mám aj iné ambície ako muzikant a textár, ale asi by som ich nerozvíjal v Pentagramčeku. Ten už má isté nastavenie a prišlo by mi nefér použiť ho len ako „značku“ na niečo tematicky a hudobne odlišné. Zatiaľ teda ostávame v tejto lajne , uvidíme čo prinesie budúcnosť (ale nám sa dobre blbne takto).

Existuje šanca, že hudobne pritvrdíte? Málokto vie, že máš dobrý thrash metalový hlas.

Ó, ďakujem za poklonu. V porovnaní so začiatkami sme pritvrdili už dosť. Začínali sme ako čistý folk vo dvojici gitara-bubon, teraz už sme regulérna kapela s dvomi gitarami, klávesami, basou a bicími. Hlavne, odkedy je s nami náš bubeník Regzo, má kapela väčší drive a dynamiku. Nikdy nie som proti pritvrdeniu hudby, takže možné to je. My ako kapela sme aj pred pandémiou skúšali málo, ale na koncertoch medzi nami funguje akási chémia a hráme ako to cítime,niekdy tvrdšie, niekedy menej. Žiaden náš koncert nie je rovnaký a to je pridaná hodnota pre nás a dúfam, že aj pre publikum.

Na webe máte live záznam z Bratislavy. Je to stále vaša aktuálna forma? Bolo pre vás náročné alebo naopak totálna pohoda dať pesničky Pentagramčeku do live podoby?

Je to aktuálna zostava kapely už aj s našou klávesáčkou Baškou, ktorá pribudla ako posledná. Aktuálne obsadenie tvorím ja na gitare, Boris Boriak Marcinov na sólovej gitare, Samčo Szabó na basgitare, René Regzo Link na bicích a Barbora Opel Opielová na klávesových nástrojoch. V tejto zostave sa mi hrá výborne a dúfam, že vydrží dlho. Funguje to medzi nami, takže aj dať spolu dokopy skladby na „lajfku“ bola viac zábava ako makačka. Záznam je z bratislavského klubu Kulturák, kde sme sa vždy radi vracali a veľmi dúfam, že po pandémii obnoví svoju činnosť na nejakom novom peknom mieste, veľmi to Miškovi Goňovi a ľuďom okolo neho prajem.

Pentagramček Ketrin Rozhovor

S ktorými kapelami by ste si radi zahrali spoločné turné? Rozpor, Čad, Brute, Perversity, Slobodná Európa?

Vymenoval si kapely, medzi ktorými sa vyberá ťažko. S Čadom a Rozporom sme mali hrať benefičnú akciu pre LZ VLK, ale nakoniec to nejako padlo, snáď sa to ešte niekedy podarí zrealizovať. So Slobodnou Európou sme sa stretli na pár festivaloch a dokonca sme spolu hrali v klube Bombura v Brezne, keď s nimi ešte hral nebohý Ďuro Černý. Na ten koncert rád spomínam. Na Slobodke som hojne fičal, mám ju rád doteraz a bolo pre mňa mocným zážitkom a cťou zahrať si koncert s touto legendou. Na Brute sa rád dívam spod pódia, ale asi by som sa posral, kebyže mám hrať s nimi. Jednak je to úplne iný žáner a jednak by som sa pri tej ich gitarovej chirurgii cítil so svojou technikou hrania dosť zakríknuto. Ale ak by nás metalisti pozvali, zahrať si na ich akcii, išiel by som tam rád. S veľkým rešpektom, ale išiel.

Ktoré sú tvoje obľúbené hudobné kluby a festivaly?

Obľúbených klubov mám niekoľko. Rád som hrával v Banskej Bystrici u Miríka Luptáka, či už v Tirishi alebo Tartarose, už nie je ani jeden z nich a je mi za nimi smutno. Collosseum je absolútny kult, to snáď ani netreba spomínať, prešovské Stromoradie je takisto úžasný priestor s výbornou atmosférou, legendárne svidnícke Holičstvo, spomenutý Kulturák v Bratislave. Čo sa týka festivalov je to horšie. Na festivaly chodím (viac menej) len keď tam hrám. Výnimkou je ale festival Woodna Stocka na Poráči, ktorý je absolútne DIY. Robia ho ľudia, ktorí z toho nemajú nijaký finančný zisk a sú radi, keď sa im aspoň vykryjú náklady vložené do príprav. Takýchto festíkov je čoraz menej a ľudia, ktorí takéto akcie organizujú sú v mojich očiach veľkí frajeri so zapálením pre hudbu. Na tomto festivale ma odrovnala výborná česká kapela Šamanovo zboží a hrali tam tiež Stopové prvky asfaltu, o ktorých verím, ešte mnoho ľudí bude počuť. Pred pandémiou som ešte stihol koncert HT vo Svidníku a prekrásny koncert Eda Klenu a kapely Východ v Stromoradí. Tieto koncerty mi ostali v pamäti asi najviac. Už by som sa na nejaký koncert veru vybral.

foto: archív Pentagramček

Autor tohto textu sa so spevákom pozná od detstva. Vyrastali spolu vo Vranove nad Topľou na Sídlisku Juh a krátko si spolu zahrali počas vysokej školy v thrash metalovej kapele.

PS: tu nájdete spomínaný live záznam z koncertu v bratislavskom Kulturáku

 

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

More in:Rozhovory