Rozhovory

Horkýže Slíže o Alibaba a 40 krátkych songov II: Na čom sme sa rehotali, to sme dali na album (rozhovor)

Uplynulé dni tisíce ľudí slávili príchod pápeža na Slovensko. Obrovský sviatok však mali aj slovenskí rockeri. V utorok večer oprášili svoje reťaze a vybíjané opasky a spolu s partiou či polovičkami sa vybrali do klubu Music a Cafe v Nitre, kde legendárna kapela Horkýže Slíže krstila svoj nový album Alibaba a 40 krátkych songov II. 

Vydanie CD trochu popohnala aj pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia. Inak koncertne vyťažená kapela tak mala viac času na tvorbu platne, ktorú aj patrične vyšperkovala. Okrem skupiny, ktorú tvorí Peter „Kuko“ Hrivňák, Mário Sabo, Juraj Štefánik, Marek Viršík a od roku 2018 aj Veronika Smetanová, sa na tvorbe CD podieľalo množstvo hostí od Jimiho Cimbalu, v ktorého štúdiu sa album nahrával, cez raperov z DMS, pop operné trio Gioia, nežné ženské Paper Moon Trio až po hercov a moderátorov ako Michal Hudák, Roman Matisko či Marek Fašiang. 

V niektorých skladbách znejú aj hlasy Sifóna a Mary z končiaceho rádia Antena Rock, ktorí sa zároveň stali krstnými rodičmi nového CD. To spoločne s kapelou po podpisovačke a odohraní niekoľkých songov pred zrakmi nadšených fanúšikov na terase klubu uviedli do života v štýle novej pesničky Degustácia. 

Ako už názov nového albumu napovedá, ide o pokračovanie platne z roku 2003, z ktorej vzišli hity ako Atómový kryt alebo Banda tupých hláv. O tom, ako CD vzniklo, s kým spolupracovali, o konkrétnych pesničkách či plánovanom turné nám viac povedali Marek, Mário a Kuko.

Nový album je pokračovaním CD Alibaba a 40 krátkych songov z roku 2003. Ako vznikla myšlienka spraviť jeho druhú časť?

Marek: Myslím, že to bol Kukov nápad. Alibaba a 40 krátkych songov bol náš šiesty album a keďže neideme desiatkovým systémom, ale skôr na tucty a pol tucty, dvanásty album musel byť Alibaba II. Keby sme ho nevydali teraz, mohol by vyjsť už len ako osemnásty album.  A to by vychádzalo na časy, keď už budeme mať okolo 76 rokov a to by sme už asi nedali. Aj The Rolling Stones sú dôkazom toho, že nič nie je večné, tak sme sa dohodli, že ho radšej vydáme teraz.

Niekde som zachytila, že pesničky vznikali v priebehu šiestich rokov.

Mário: Postupne sme niečo robili, ale, samozrejme, prišla korona, takže sme boli stále doma. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a využili sme čas na to, že sme na tom robili viac. Niekoľko pesničiek, čo sme mali v šuflíku, sa tam ani nedostalo. Keď mal niekto nápad, vybehol do štúdia do Serede nahrať motív, ktorý sa potom upravoval. Tvorivý proces bol teda nepretržitý a trval celé mesiace. Chceli sme to vyšperkovať.

Takže k vydaniu nového CD pandémia akosi pomohla.

Mário: Určite, sme dosť koncertne vyťažená kapela a potom už človek nemá veľmi chuť behať stále do štúdia na skúšky. No keď sme mali kopec voľna, tak to šlo a prirodzene to z nás liezlo.

Pesničky na novom albume sú veľmi rôznorodé aj textami, zameriavali ste sa cielene na niektoré témy?

Mário: To je proste výhoda CD ako Alibaba či Festival Chorobná. Nie sme ohraničení nijakým žánrom, netvárime sa ako kapela, ktorá musí hrať len vážne pesničky. My máme dvere otvorené a môžeme ísť do hocijakého štýlu a spolupráce. To, čo nás bavilo a na čom sme sa rehotali, to sme robili.

Podobne ako pri prvom CD Alibaba, aj na novom sú aj dlhšie pesničky.

Mário: Na tomto je nejakých šesť takých. Ale zdá sa mi, že na tomto je celkovo viac dlhších ako na prvom, ale aj tu sú nejaké „minútovky“.

Marek: Na tento album bolo viac času ako na jednotku. Ďalšia vec je, že koncertný program a promo si vyžaduje dlhšie skladby. Predstav si, že spravíš 20-sekundový klip, to by nešlo. Musíš preto mať minimálne tri dlhšie skladby. Na jednotke to bola Banda tupých hláv a Atómový kryt. A teraz máme minimálne tri až štyri, ktoré sa dajú považovať za single. 

Keď už sme spomenuli klipy, už ste zverejnili prvý k novej skladbe Rampa, ktorú ste nahrali so skupinou DMS. Ako vznikla táto spolupráca? 

Mário: Separ aj Dame prišli za nami do Serede do štúdia a spýtali sa, či by sme niečo spolu nespravili. Navrhli sme im, že my spravíme muziku, do ktorej Kuko niečo narepoval s tým, že v takom štýle by to mohlo byť, a páčilo sa im to. Do toho oni spravili svoje textové linky a tak vznikla dnešná podoba piesne. 

Klip je v štýle animácie seriálu South Park, komu to napadlo?

Mário: Keďže Slíže robili hudbu, klip si vzali na starosť DMS. A nakoľko sa nám nechcelo tráviť celé dni natáčaním kvalitného rapovo-rockového klipu, spravili sme fintu a nahradili nás kreslené verzie postavičiek ako South Parku.

Marek: Pre kapelu je kreslený klip jednoznačne najlepší. 

Okrem DMS ste na albume spolupracovali aj s ďalšími umelcami. 

Mário: Mali sme veľmi veľa hostí ako miestne Paper Moon Trio, českého herca a speváka Jiřího Macháčka, chalanov z kapely Gioia, ktorí naspievali vokály k pesničke Major Zeman. Fakt pekne zase nahrali dychové pasáže chalani zo Sematam. Ale je ich tam omnoho viac.

Kuko: Na albume budete počuť aj Miška Hudáka, Romana Matiska, Mareka Fašianga či Vlada Čulíka. Máme tam mnoho muzikantov ako napríklad Jimiho Cimbalu a z Anténa Rock sa pridali Mary a Sifón.

Preto ste si ich aj zvolili za krstných rodičov nového CD?

Kuko: Nahrávali to v rádiu, keďže tam majú vybavenie a možnosti, a v rámci toho sme sa dohodli, že nám to pokrstia. 

S mnohými textami nových piesní sa vie stotožniť asi veľa ľudí, no je tam napríklad aj pesnička Influencer, v ktorej sa spieva „talent dnes už neznamená nič.“ Aj to vnímate tak, že je to dnes realita?

Kuko: Ja si myslím, že to je realita. Stačí spraviť hocičo a ľudia ti to lajkujú. No stále sú aj talentovaní ľudia.

Marek: Samozrejme, nie u všetkých, ale pri určitej skupine ľudí. Vždy vravím, že je to o šikovnosti ľudí, ktorí to vedia oblbnúť a byť úspešní. A keď im to časť populácie zožerie, stačí málo a dajú sa aj takto zarábať peniaze. 

Kuko: Keď je niekto šikovný, má followerov, podchytených partnerov, tak z toho vie žiť. Túto tému doniesol Juro a hodila sa nám tam.

Po vydaní CD zvyčajne nasleduje turné, vy ho budete robiť, no nie u nás, ale v Česku. Prečo?

Kuko: Pretože sa u nás nedá. V podstate sme to museli s malou dušičkou odložiť na jar. Ale dúfame, že dovtedy sa to už nejako uprace. 

Mário: Prinajhoršom nás ľudia uvidia v lete, kedy to býva už voľnejšie.

Marek: Je to smutné, keď ideš hrať 20 kilometrov za hranice pre 14-tisíc ľudí a tu ich môže byť ledva 500. Je to len čisto o tom, že keď nám nedovoľujú hrať, nemôžeme s tým nič spraviť.

Ako ste predtým spomínali, ste hlavne koncertná kapela žiadaná na Slovensku aj v Česku, ako ste brali, že ste zrazu nemohli?

Kuko: Bol to pre nás veľký škrt. Preto vlastne aj vznikol album, lebo sme nevedeli, čo robiť a zrazu sme mali čas. No nebol to veľký sek len pre nás, ale pre všetky kapely, ktoré sa už živia muzikou. V lete sa nám to ale podarilo rozbehnúť, odohrali sme asi 50 koncertov a naplánovaných máme 25 koncertov v Česku. Dúfam, že dovtedy tam nič nedorazí. No tieto veci tam majú lepšie ošetrené, na každom festivale boli MOM-ky. Nechcem teraz kritizovať alebo súdiť, kto má čo lepšie vyriešené, no hovorím, že my sme ako voda. Kam nás pustia, tam tečieme. 

Hovorili ste, že v šuflíku vám ešte ostali nejaké pesničky, bude z toho ďalší Alibaba alebo sa dostanú na ďalší album? Ako ste sa viackrát vyjadrili, nechcete albumy robiť príliš často.

Mário: To sa ešte nevie, mohli by byť aj na nasledujúcom, ale ten nevieme, kedy bude.

Kuko: Chceli sme robiť album raz za päť rokov. Keby nenastala táto situácia, nový album by vznikol v 2022. Prišiel teda o rok skôr len preto, že sme využili voľný čas. Takže nadchádzajúci by mohol vyjsť v roku 2026.

text: Dominika Cunevová
foto: Matej „Indy“ Soviš

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

More in:Rozhovory