Každý, kto len trochu sleduje dianie na slovenskej nezávislej hudobnej scéne, už o trenčianskej kapele YOUCOCO (interview) niečo počul. Povesti o čerstvom vetre, nádeji a veľkom objave môžu vždy znamenať čokoľvek, ale debutové album Big Now!, ktoré práve vychádza na značke Deadred / Starcastic Records je jasný a pádny argument – dôkaz namiesto sľubov.

Dostatočne sexy, aby si vás pritiahli k sebe a omotali okolo prstu a pritom dostatočne drzé na to, aby ani na chvíľu neprestalo byť jasné, kto tu rozdáva karty. Videli ste niekedy, ako sa hrá mačka s myšou?
Trinásť skladieb na debutovom albume oblieka surové koncertné verzie do jednoduchých, ale funkčných aranží, s minimálnými prostriedkami dosahujú YOUCOCO maximálneho efektu. Ich chytľavé piesne získavajú na podmanivosti a než sa spamätáte, ste v pasci, z ktorej sa vám nechce von.

Album Big Now! predstavuje ideálny model: schopnosť písať dobré piesne v spojení s výbornou a premyslenou štúdiovou prácou (album v štúdiu Garage ONE produkovali Matúš Homola (The Autumnist, Nylon Union) a Karol Mikloš) vytvorila z neho jukebox nabitý hitmi.

Dvojica kamarátok Radmila K. (gitara, spev) a Ria B. (bicie) založili kapelu spočiatku len ako prostriedok na spoločné trávenie voľného času, svojím špecifickým zvukom a osobitým prejavom však rýchlo na seba strhli pozornosť bez toho, aby disponovali čo len jedinou oficiálnou nahrávkou. Stačili sporadické demáče, pár koncertných záznamov a hlavne šepkanie o bezprostredných živých vystúpeniach, plných hitovek zvukovo ohlodaných úplne na kosť. Surový zvuk gitary, geniálne jednoduchá rytmika, drzý spev a kúzelne chytľavé melódie pripomenú tvorbu PJ Harvey, Beat Happening, Liz Phair či The Kills.

YOUCOCO – Big Now!

13 skladieb, 37 minút 10 sek., digipack CD

Deadred / Starcastic Records 2010

Vychádza: 3. 6. 2010

Download SINGEL AFRIKA & AFRIKA REMIXES (The Autumnist, Sporto, Karaoke Tundra):

http://starcastic.cz/bands/youcoco/

YOUCOCO – Big Now! tracklist:

1. Hello

2. Maybe On Monday

3. Afrika

4. Deal

5. Memories Of Yesterday

6. Future Pilots

7. Who Is Great?

8. Rider

9. Doctor

10. HuHu

11. Love Or Hate

12. Smile

13. Kirk

Deadred / Starcastic Records 2010

www.myspace.com/youcoco

www.starcastic.cz

www.deadred.s

Do areálu sme dorazili v piatok poobede. Akreditácia prebehla bez problémov. Za vstupnou bránou sa pred nami rozprestrelo stanové mestečko a v diaľke bolo vidno niektoré pódiá.

Tesne po vybalení sme sa rozhodli preskúmať areál. Cestou k hlavnému stage-u nás na chvíľu schladili srandisti na hasičskom aute. Ešte dvakrát som sa sám za nimi vrátil. Ale našli sa aj iné “riešenia”.

O zaujímavé momentky nebola núdza. Najlepší boli chalani, ktorí chodili s “báglom piva” na chrbte. Ak človek sedel pri stane, stačilo zakričať “PIVO”. To by mali zaviesť aj na kúpaliskách a vodných nádržiach A ak ste to s pivom neprehnali, pustili vás na bungee jumping Inak je vtipné sledovať zo zeme ako na vás padá človek zo 75 metrovej výšky.

S výškami aj pivom súvisela ďalšia atrakcia. Oficiálne sa to volalo Dinner in the Sky. Tu sa jedlo ale nepodávalo. A tak to návštevníci Pohody príznačne premenovali na Beer in the Sky.

Dosť bolo srandičiek, piva a okúňania. Ide sa na koncerty. Na Tesco Stage-i vystupovala Slobodná Európa a na koncert prišlo skutočne veľa ľudí. Punk má ešte stále čo povedať. A mnohí, aj keď už majú viac než -násť rokov si dajú punk aj na olovrant. Presne o piatej poobede sme si mohli vypočuť prierez tvorby Slobodky.

Veľký záujem vzbudil workshop v Nay Tanečnom Dome, počas ktorého sa účastníci mohli naučiť choreografiu z kultového filmu Pulp Fiction pod vedením J. Bekra a SPIN. Veľmi veselé spomínanie.

O výnimočné momenty nebola núdza. Už o osemnástej hodine zahájil svoj comebackový koncert Richard Müller, ktorému šéf Pohody Michal Kaščák odovzdal zlatú dosku za album Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera a Müller a Lasica spievajú Filipa. Richardov výberový set list  nesklamal. Predpokladám, že jesené turné bude úspešné a aké asi budú nové skladby?

Najväčším zážitkom bol pre mňa dlhoočakávaný koncert Patti Smith, ktorá dokonale  zapadla do hlavnej myšlienky tohtoročnej Pohody. Patti Smith je zosobnená sloboda. Krátky rozhovor s ňou počas tlačovej konferencie bol naozaj pútavý. Patti keď o niečom spieva, tak to myslí naozaj vážne.

Mnohých očarilo vystúpenie kapely The Ting Tings. Hudobne aj vizuálne. Mám rád hudbu Youcoco, ale Ting Tings sú predsa len o niečo vyššie. Počas ich koncertu som si spomenul White Stripes. Vidieť, že ich muzika má ešte stále vplyv na umelcov v rôznych krajinách. Kvalitu vraj preverí čas.

Domáce Youcoco začali svoj koncert hneď po Karolovi Miklošovi. Jeho koncert som bohužiaľ nestihol. Teší ma, ak sa u nás darí kapele, ktorá vlastne robí hudbu pre zábavu a v rámci voľného času. V stane Rádia FM bolo takmer plno.

V piatok sme ešte stihli koncert Pendulum, ktorý bol jednou neskutočnou žúrkou niekoľko tisícového davu. Bola v tom elektronika, drum’n'bass, nádych industriálu a štipka metalovej tvrdosti. Koncerty Pendulum sú iné ako ich albumy a osobne mi vyhovuje ak je na scéne aj živá kapela. Koncert Hadouken nám pripomenul časy Rage against the machine. Piatkové putovanie festivalom sme zakončili koncertom Tomáš Sloboda Sound’s Like This v ČSOB Aréne. Tomáš aj jeho kapela sa tešili veľkému publiku, ktoré si vykričalo aj prídavky. Vedľa hesla Patti Smith “People Have The Power” sa môže spokojne zaradiť aj Tomášom zaspievané “Máme sa veľmi dobre.” A tak sa aj skončil piatok na Pohode.

nejaké foto nájdeš aj tu: http://hanout.blog.sme.sk/c/199941/Fotoreportaz-R-Muller-Patti-Smith-a-The-Ting-Tings-v-Trencine.html

Text: Edo Kopček

Foto: Dominik Petro, Zdenko Hanout

Tento rok vydal Karol Mikloš svoj v poradí tretí album s veľmi zaujímavým názvom: The Past Of The Future. Ako sa vyjadril aj samotný Karol: „Tento album je asi najlepší zo všetkých mojich albumov“.

Svetlo sveta uzrel 21. mája, vďaka spolupráci dvoch hudobných vydavateľstiev Deadread Records a Starcastic Records. Album obsahuje desať skladieb s príznačnými názvami:

1 On Fire

2 You Never Listen

3 Insane

4 Still On Your Side

5 Get A Little Wild

6  In The Bubble

7  A Note

8  Leaving For England

9  Apocalyptical

10  Not Much Left To Do Wrong Now

V skladbe s názvom Still On Your Side zaznie aj krásny čistý ženský hlas Radmily K. (skupina You Coco). Na rozdiel od predošlého albumu, The Past Of The Future je inštrumentálnejší, menej elektronický a živelnejší. Poslucháč prechádza z jednej skladby do druhej úplne plynule, vďaka vhodne zvolenej koncepcii skladieb. A takto je to celých takmer štyridsať minút.

Karol bol zhovorčivý a čo to prezradil o koncertnom turné  a o samotnom albume.

Od vydania druhého albumu prešlo dosť veľa času. Prečo vznikal tretí album tak dlho ako vznikal? V čom je tento album odlišný od predošlého?

Vznikal dlho preto, lebo chvíľku trvalo, kým sa podarilo dať mu takú podobu, s ktorou sme boli spokojní. Veci dostali správny smer, keď sa do práce na albume zapojil bubeník Matúš Homola (The Autmnist (pôvodne Abuse), Nylon Union), ktorý nielen nahral bicie, ale významne album ovplyvnil aj z filozofického hľadiska. Tým, že sme nahrali živé bicie sa vlastne začala posledná fáza a vedeli sme, že album bude postavený na viac menej živom hraní. Živé bicie, živá basa…. na rozdiel od druhého albumu, ktorý bol skôr počítačový. Takže toto je veľká zmena.

Čo ľudia, ktorí s tebou nahrávali, ako si sa k nim dostal? Môžeš nám ich predstaviť?

Matúš je z Trenčína, ale dlho bol v Anglicku a keď sa vrátil a rozhodoval sa, čo bude na Slovensku robiť padli sme si do rany. Radmila K z You Coco je tiež z Trenčína a pohybuje sa vlastne v tých istých trenčianskych kruhoch. Radka nahrala na album iba jeden vokál, ale v koncertnej kapele sa chopila úlohy gitaristky a myslím, že to vypálilo perfektne. Ďalším dôležitým človekom na albume bol basgitarista Andrej Gmuca, ktorý tiež okrem toho, že nahral svoje party, významne ovplyvnil album z hľadiska koncepcie a zvuku. Potom však zmizol zo Slovenska, takže na koncertoch hrá na base ďalší skvelý basgitarista Uko (Radio Rebels). Celkovo sa na albume objavila takmer desiatka muzikantov najmä z Trenčína. Akoby celá jedna generácia trenčianskej scény, čo ma veľmi teší.

Album je viac menej o pocitoch a o nejakej tej filozofii života. Mám pravdu?

Sú to do veľkej miery autobiografické pesničky, takže dá sa povedať, že sú o filozofii našich životov.

Kto skladá texty a ako je to s hudbou?

Texty skladám ja. Čo sa týka hudby, väčšina pesničiek vznikla na španielke. Matúš k nim nahral bicie, Andrej Gmuca basové gitary, to sú všetko ľudia, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia. Potom sa postprodukčne dotvorili celkové aranžmány.

Uvidíme aj nejaký klip k tomuto albumu?

Vyzerá to tak, že klip k tomuto albumu už robiť nebudeme.

Koncertné turné má osem koncertov, nie je to málo, pre celé Slovensko?

Myslím si, že to úplne stačí. Kto naozaj chce, určite si nás nájde. Koncertovanie jednak považujeme za dosť namáhavé a jednak je to v našej pozícii dosť zložité. Nie sme ochotní hrať zadarmo, tak ako možno niektoré mladé kapely, takže hráme tam, kde sa dopyt stretáva s ponukou a na miestach, kde sa dá predpokladať výskyt ľudí, ktorých takéto niečo zaujíma. Zároveň je dnes veľmi ťažké dostať niečo do médií, aby sa ľudia vôbec dozvedeli, že nejaký album existuje a aj keď sú koncerty v podstate jedným z mála kanálov, ktorými sa dá niečo prezentovať, je ťažké tieto koncerty zorganizovať, pretože ľudia o tej hudbe proste nevedia. Nemajú o tom odkiaľ vedieť, lebo máme desať Expresov a dvanásť Jemných melódií, kde nepočuť žiadnu normálnu hudbu. Vďaka Bohu za Rádio FM. Je to asi posledný kanál, ktorý existuje pre šírenie informácií o normálnej hudbe.

Prvý album The Same Mist Here bol v angličtine, druhý album Vis-A-Vis bol aj so slovenčinou, tento tretí The Past Of The Future je zasa v angličtine…. Čo teda štvrtý album, bude obsahovať aj slovenské texty?

Možno áno, závisí to najmä od toho, či nejaké slovenské texty vzniknú. Určite to pociťujem ako istú bariéru a je škoda, že ľudia tým textom nerozumejú.  Keď som na nejakom dobrom slovenskom koncerte, kde zaznie dobrý text, samozrejme okamžite cítim, že je to veľmi pekné, keď tá spolupráca hudby s textom zafunguje. A to sa dá pri angličtine ťažko dosiahnuť. Ďalšia vec je, že keď sa nejaká po anglicky spievaná pesnička objaví niekde na konci tých všetkých strastiplných ciest v médiách, tak vlastne nikto nevie, že je to slovenská pesnička. Určite by som to chcel nejako riešiť, ale angličtina mi jednoducho sedí viac, vyrastal som na nej. Všetky moje súvislosti s hudbou sú v angličtine. Páči sa mi tisíckrát viac textov v angličtine ako v slovenčine. Pesnička Celý sa možno celkom podarila v tomto zmysle, ale je pre mňa ťažké spraviť slovenský text, ktorý sa mi páči.

Keď je teda tvoja tvorba vlastne celá v angličtine, neskúšal si ponúknuť to západu? Alebo by to bola neschodná cesta?

Podľa mňa sa určite dá niečo spraviť, napríklad v tom zmysle, ako to robí Longital. Ale ja som asi na tento spôsob príliš lenivý, nie je ten rock & roll až tak vo mne, aby som bol schopný všetko zahodiť a hrať trebárs aj na ulici do klobúka. A nejaká oficiálna cesta je podľa mňa dosť nereálna. Možno sa to dá, boli nejaké slovenské kapely aj na MTV, ale neviem, či to niekam vedie. Dostať hudbu niekam je ťažké aj doma, a o to na dlhšie lakte je to vonku. Asi sa toho musí chytiť niekto vonku a vonku sú tisíce kapiel, ktoré sú tam doma a čakajú na svoju príležitosť.

Ak si teda porovnáš len slovenskú scénu, vidíš rozdiel v hraní na východe a na západe, Trenčín, Bratislava, kde si vlastne doma? Alebo je to rovnaké.

Asi je to možno trochu lepšie doma, ale to je len zasa o tých informáciách. Viacej ľudí o tom vie, viacej ľudí to pozná. Zvláštne je, že pred piatimi rokmi boli koncerty v Bratislave slabé, asi najhoršie, čo sa týka návštevnosti. A teraz, zrazu po piatich rokoch, keď sme hrali v Sub Clube premiérový koncert k tomuto albumu, tak to bolo fajn. Ale aj vo Svidníku, v Banskej Bystrici a v Trnave bolo kopec ľudí a to je veľmi potešujúce. Zdá sa, že predsa len všetka tá práca, čo sa doteraz urobila, niečo spôsobila. Nevravím, že to je dosť, ale určite je vidieť nejaký pokrok a je to naozaj tak, že keď na niečom robíš, výsledky sa dostavia.

Viac informácií o Karolovi Miklošovi nájdete na adresách: www.karolmiklos.sk a www.myspace.com/karolmiklos

Ako vznikla kapela Youcoco?

Radka: Úplne spontánne. Začali sme spolu hrať len tak pre radosť, bez nejakého plánu, že to chceme niekam dotiahnuť. Išlo skôr o voľnočasové hranie a neskôr sa to vykĺbilo tak, že sme teraz tu, hráme koncert a pôsobíme na alternatívnej scéne na Slovensku.

Spomínala si, že ste vznikli niekedy v roku 2005, ako ste sa volali? Zmenilo sa len meno kapely alebo aj muzika, ktorú teraz hráte?

Radka: Tak nevolali sme sa nijak. Názov vznikol až niekedy v roku 2007. Hlavne sme ešte nevedeli poriadne hrať, teda tak, aby sme sa mohli prezentovať na pódiu. Vtedy som hrala len na španielku a elektrickú gitaru som skúšala, pretože ma tento nástroj vždy fascinoval a vedela som o Rii, že búchala už pred tým, aj keď nie s kapelou, ale sama u kamaráta, ktorý mal bicie, a preto som ju zavolala v roku 2005, či si so mnou pôjde zahrať. A tak sme skúšali a skúšali, potom sme mali nejakú prestávku a v priebehu roka 2007 sme nabrali odvahu, aj pred kamarátmi, ktorí prišli do skúšobne, aby sme im zahrali nejaké skladby. Ja osobne som dosť hanblivý človek, nebolo mi všetko jedno. Naši kamaráti nás v tomto veľmi podporovali a aj z ich iniciatívy, nielen z našej vlastnej, sme po prvý krát vystúpili. To už sme vedeli, že máme skladby, ktoré chceme ukázať ľuďom.

Vždy si vedela, že chceš hrať na gitare alebo si skúšala hrať aj na iných nástrojoch?

Radka: Vyštudovala som klavír, ale tento nástroj ma veľmi neoslovil, ale hrala som aj na synťák. Hudobníci radi striedajú nástroje a každá z nás vie aspoň trošku hrať na nástroje, ktoré v skúšobni máme.

Ria, ty hráš na basgitare a na bicie.

Ria: Najmä bicie, ale ja som bubeníčka, len keď za nimi sedím, nežijem tým permanentne…

Radka: Len sa tým živíš. (smiech)

A čomu sa venuješ, keď nesedíš za súpravou?

Ria: Chodím von, na prechádzky so psíkom, s Radkou na kávičku…

Zbieraš kamienky…

Ria: No, pri Váhu a ešte sa zaoberám rôznymi vizuálnymi vecami. Baví ma robiť s obrazom, rada fotím atď.

Aj si študovala podobný odbor?

Ria: Nie, to nie. Študujem niečo, čo nechcem robiť a venujem sa tomu, čo som neštudovala. Viac ma baví muzika a vizuálne umenie.

Čo pre teba znamená muzika?

Radka: Pre mňa všetko

Ria: Pre mňa je hudba absolútna súčasť môjho života a je to niečo čo vnímam na každom kroku.

Povedzme, že som človek, ktorý o vás nikdy nepočul. Môžno som si niekde všimol názov vašej kapely. Čo presne znamená Youcoco?

Radka: Ty kokos. Isto to používaš, či nie?

Skôr asi „ty kokso“, to mám od Ibrahima Maigu.

Ria: No to je podobné.

Lepšie anglické Youcoco ako „Ty kokos“.

Ria: V podstate náš názov vznikol úplne náhodne. V rámci práce na texte s anglickým slovníkom, sme si všimli slovo „coco“. To slovo sa nám zapáčilo a už sme to len dotvorili.

Je vám teda bližšia angličtina, čo sa týka textov a spevu?

Radka: Máme len anglické texty a slovenské asi ani nebudú, pretože na tento štýl hudby, ktorý hráme sa nám hodí angličtina a znie to aj prirodzene. Urobiť skladbu v slovenčine, to chce talent.

Kto píše texty a kto hudbu?

Ria: Spoločne alebo každá zvlášť. Hudbu ale píše najmä Radka.

Radka: Väčšina tých skladieb je mojich, ale Ria začala postupne prinášať vlastné skladby, čo je super, lebo jej skladby sú tie, v ktorých hrá na basgitare a ja sa môžem pre zmenu posadiť za bicie, čo je pre mňa tiež veľmi príjemné.

Povedal by som, že ty, Radka, počúvaš interpretov ako PJ Harvey, The Strokes…

Radka: No určite, ale počúvam strašne veľa muziky a nedá sa to takto zhodnotiť. Mám svojich srdcových obľúbencov ako David Bowie, Black rebel motorcycle club a v poslednej dobe aj Raveonettes.

Váš dnešný koncert bol pre mňa koncert, kedy som vás prvý krát počul. Mal som pocit, že vaša muzika vyjadruje to čo cítim ja. A vaša tvorba mi bola počas celého koncertu veľmi blízka a robíte veľmi silnú muziku, ktorá človeka zasiahne. Čím sa inšpirujete pri vašich skladbách, ako vznikajú vaše melódie?

Radka: Každý prežíva určité skúsenosti inak, po svojom a každý má to svoje, čím sa vyjadruje. My sme sa našli v hudbe. Neviem, naša hudba vzniká aj tým, že som počula veľa cédečiek a inšpirácia vznikla zase len z hudby a umelcov, ktorí sú mi blízky.

Youcoco je ženské duo. Kto podľa vás precíti muziku viac, ženy alebo muži?

Ria: To je tak individuálne, že na pohlaví nezáleží. Pre niekoho je hudba dôležitejšia a niekto tú hudbu vôbec nepotrebuje.

Čo vyjadruje vaša muzika?

Ria: To, čo cítime. Tvoríme spontánne, nekoncepčne a naša hudba vzniká, keď stojíme za nástrojmi. Je to veľmi spontánne a subjektívne. Ja do hudby neprenášam nič čo ma trápi. Je to pre mňa forma zábavy a nerieším si tým nič. Hrám, aby som prežívala príjemné pocity.

Radka: Je to eufória. To vedia najmä speváci, ak človek spieva, cíti sa fajn.

Všímate si aj ako ľudia reagujú na vašu muziku, počas koncertov?

Radka: Určite si to všímame. Závisí to aj od hodiny, ako keď napr. hráme od jedenástej večer a ľudia si môžu vypiť, potom sa možno aj viac uvoľnia. Mám pocit, že počúvajú, niektorí si aj zaskáču, hlavne naši kamaráti. Zatiaľ , čo ja viem, boli na nás pozitívne ohlasy a ak sú aj nejaké negatívne, tak sa to k nám nedostalo.

Kde všade ste už stihli koncertovať?

Ria: Minulý rok sme mali niečo cez dvadsať koncertov. Aktívnejšie sme koncertovali asi od marca a boli sme na šnúre po slovenských kluboch, hrali sme tiež v Čechách a v Nemecku. Myslím si, že za ten krátky čas, sme toho celkom veľa pobehali.

Akí boli na koncertoch Slováci, akí Češi a ako reagovali Nemci? Líšili sa?

Ria: Na Slovensku sme známe v komunite okolo Rádia_FM, čo je super, pretože ľudia, ktorí prišli na náš koncert, nás poznali. Tak ako aj na Slovensku sú dobré a horšie koncerty, platí to takisto aj v iných krajinách. Necítim nejaký zásadný rozdiel v mentalite ľudí, ktorí prišli na naše koncerty.

Vystúpili ste aj na nejakých festivaloch?

Ria: Tento rok sme hrali „len“ na Pohode. Festivaly veľmi nie, skôr klubové koncerty.

Ako využívate potenciál internetu?

Ria: Internet je taká zvláštna vec, lebo na jednej strane fungujeme na myspace.com, internet je zdroj informácií pre ľudí a na druhej strane sa potýkame s takým fenoménom, že ľudia majú pocit, že ťa poznajú a správajú sa niekedy viac osobne, než je nám príjemné. Porovnávam to podľa seba. Keď som bola mladšia, chodila som často na koncerty, nedovolila som si kapele napr. niečo vyčítať alebo ich poúčať v niečom. Ľudia ťa jednoducho poznajú, aj keď ty ich nepoznáš, a pristupujú k tebe tak, akoby ste si boli blízky a to je zvláštne, a niekedy nie veľmi príjemné. A ako som spomínala, je to zdroj informácií, ktorý je úplne skvelý. Na našom myspace profile máme niekoľko našich skladieb, veľa fotografií a info o koncertoch.

Kedy sa môžeme dočkať vášho debutového albumu?

Ria: Snáď tento rok, uvidíme

Na čom to viazne?

Ria: Veľa vecí. Peniaze, čas, odhodlanie. Zatiaľ máme nejaké štúdiové nahrávky na myspace-profile, ale to je zatiaľ všetko.

Pripravujete klubové turné na tento rok?

Radka: Priebežne sa nám ľudia ozývajú, takže určite budeme mať nejaké koncerty, ale turné asi nie. To by sa malo robiť po tom, ako kapela vydá regulérne CD a my sme ho zatiaľ nevydali.

Zaujímaš sa aj o iné formy umenia? Ria spomínala fotografiu, obrazy…

Radka: Ja mám strašne rada architektúru, staré budovy, všetko čo zaváňa históriou. Viem si vychutnať staré mestá. Aj vďaka Rii ma fascinuje viac a viac vecí. Nie je to len o hudbe, aj keď tá je u mňa na prvom mieste.

Hrávate prevažne na západe?

Radka: Nie, hrali sme aj na Východnom Slovensku, napr. vo Svidníku, dva krát v Košiciach. Ďalej sme vystúpili v Banskej Bystrici, v Žiline, všelikde.

Ako už spomenula Ria, ste aktívne v rámci komunity Rádia_Fm. Ako vnímaš hudobnú scénu na Slovensku, a kde sa na nej ty, resp. vy ako kapela nachádzate?

Radka: verím v to, že prinášame poslucháčom niečo, čo možno síce poznajú, ale je to naše a tým je to originálne. Čo sa týka slovenskej scény, mám svojich obľúbencov, napr. Tomáša Slobodu a Le Payaco som mala veľmi rada a ostatní ľudia, keďže sa dostávame do bližšieho kontaktu aj s novšími kapelami, niektorých poznáme aj lepšie, niektorých nepoznáme veľmi, ale sú nám sympatický.

S kým by si si zahrala minimálne spoločný koncert?

Radka: Nad tým vôbec nerozmýšľam. V podstate ale s kýmkoľvek, kto je v pohode ako človek a aj hudobník. Neviem to kontrétizovať, ale veľmi radi si zahráme s hocikým.

Hrala si v koncertnej kapele na turné Karola Mikloša. A tiež ste tam s Riou vystúpili aj ako support s Youcoco. Karol sa o tebe vyjadril ako o človeku, s ktorým ste si sadli ako hudobníci aj ako ľudia.

Radka: Je to možné. Karol je náš kamarát, s ktorým zájdeme aj na kávu, aj na víno, Trenčín je predsa len malé mesto. Ja som sa tešila z každého koncertu, ktorý som s ním strávila, lebo mi išlo hlavne o tie skúsenosti a navyše, keď môžem hrať aj s kamarátmi, a nemyslím len Karola, ale aj ostatných členov z kapely. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť a situácia zároveň. Bola by to škoda, keby som to nevyužila.

Ria: Ja sa nachádzam na alternatívnej scéne, ktorá je veľmi malá na Slovensku a vnímam ju normálne v rámci pomerov, v rámci veľkosti. Netuším kam sa naša scéna posunie, predsa len vnímam skôr to, čo sa deje okolo Rádia_FM, ktopré dáva šancu mladým kapelám, alternatívnym kapelám vystúpiť aj naživo v rámci vysielania.