Počas októbra sa hudobníci Martin a Tomáš Višňovskí a Ľubo Petruška predstavili v piatich krajinách na samostatných klubových koncertoch. „Hráme povinnú jazdu, hlavne staré veci. Tie ľudí tešia najviac,“ hovorí basgitarista Martin Višňovský. Najúspešnejší koncert odohrala skupina v londýnskom Camden Centre, ktorý navštívilo sedemsto platiacich návštevníkov.

Skupina má za sebou jesenné koncerty v Anglicku, Írsku, Severnom Írsku, Holandsku, Francúzsku, Českej Republike, Poľsku a Maďarsku. Ešte ich čaká vystúpene v Slovinsku.

text: Edo Kopček

foto: archív

Počas októbra sa hudobníci Martin a Tomáš Višňovskí a Ľubo Petruška predstavili v piatich krajinách na samostatných klubových koncertoch. „Hráme povinnú jazdu, hlavne staré veci. Tie ľudí tešia najviac,“ hovorí basgitarista Martin Višňovský. Najúspešnejší koncert odohrala skupina v londýnskom Camden Centre, ktorý navštívilo sedemsto platiacich návštevníkov. Slovenskí fanúšikovia žijúci v mestách, ktoré skupina doposiaľ navštívila, pritiahli na koncerty aj svojich zahraničných priateľov. Neznalosť slovenského jazyka nepredstavovala pre nich žiaden problém. Hudbu si užívali naplno.

Skupina sa na jednotlivé koncerty presúva autom. Pri otázke, čo muzikantom po týždňoch v zahraničí chýba, odpovedali so satirou, ktorá im je vlastná, že slovenská vláda. Skupina plánovala navštíviť koncert Red Hot Chilli Peppers 16. októbra v Rotterdame. „Na poslednú chvíľu nám ponúkli koncert vo francúzskom meste Nancy, tak sme si išli radšej zahrať,“ potvrdzuje Martin Višňovský.

Vo štvrtok 20. októbra 2011 odohrajú hudobníci po mesiaci prvý koncert na Slovensku. Predstavia sa v Bratislave na podujatí Art of Livin´ spoločne so skupinou Hugo Čávez Orchestra a alternatívnym divadlom Elledanse. Návštevníci sa môžu tešiť na netradičné spojenie živej hudby a improvizovaného tanečného divadla.

text: Edo Kopček
foto: archív Chiki Liki Tu-A

Prešovčania už roky hrávajú pravidelne mimo Slovenska. Po festivalovom lete sa trojica hudobníkov Martin Višňovský, Tomáš Višňovský a Ľubo Petruška vydá naprieč Európou.

„Na Slovensku pôsobí niekoľko kapiel, ktoré hrávajú často v iných krajinách a nielen na Slovensku. Vezmime si napríklad dvojicu Longital. Žijeme v dobe otvorených hraníc,“ hovorí basgitarista Martin Višňovský. Za šestnásť rokov aktívneho pôsobenia na scéne si skupina vytvorila množstvo kontaktov, ktoré pre túto jeseň zužitkovala. „Už niekoľko rokov som zvažoval dať dokopy sériu koncertov v krajinách, v ktorých sme za celý ten čas vystupovali. Našiel som si na to čas, rozposlal maily a toto je výsledok,“ dodáva Martin Višňovský.

Skladby Chiki liki tu-a sa líšia od slovenského štandardu. Vo svojich skladbách sa skupina necháva inšpirovať veľkým množstvom hudobných štýlov, jej texty zase vynikajú svojskou nonsensovou poetikou silne inšpirovanou multikultúrnym prostredím mesta Prešov a jeho okolím. Aj preto si stále získava fanúšikov inej ako slovenskej národnosti. K aktuálnym koncertom pribudnú v blízkej dobe ďalšie zastávky v rámci Slovenska.

Čo o kapele možno neviete?

Kapela je známa množstvom vedľajších koncertných projektov, v ktorých paroduje rozličné hudobné štýly, v rámci pôvodnej skupiny potom osobnosti česko-slovenskej popkultúry (členovia napr. používajú pseudonymy Maťo Ďurinda, Sagvan Tofi, Marie Rottrová a pod.). Pozornosť médií a širšej verejnosti na seba pritiahla hlavne úspešným recesistickým hitom „Láska moja de si“ z repertoáru svojho koncertného country projektu Hudci prérie.

Skupina si pripisuje autorstvo aj vo vytvorení špeciálnej terminológie (akrobatický rock´n´roll..), pričom členovia sa podieľajú aj na kultúrnom živote Prešova, či už v rámci skupiny (Festival zlej hudby – 10. ročník k r. 2010), alebo samostatne (Dni mesta Prešov).

Napriek svojmu, pôvodne nemainstreamovému, zameraniu boli Chiki liki tu-a trikrát nominovaní na cenu Aurela, pričom ocenení boli hudobnou televíziou Musicbox ako 2. najhranejšia slovenská kapela roka a Zlatým gunárom od Akadémie Humoru Slovenska.

text: Edo Kopček

foto: archív skupiny

Aké to je ohliadnuť sa o pätnásť rokov späť?
Do momentu, kým som si pamätal dátumy, to bolo dobré. A potom sa udialo veľmi veľa vecí. Hlavné je, že sa nám splnil sen a Chiki Liki Tu-A fungujú ako profesionálna kapela. Berieme to ako náš najväčší úspech spolu s tým, že fungujeme pätnásť rokov. Každá kapela je o kompromisoch. V kapelách je to o tom, že sa jedna osobnosť presadí viac a ostatní to nie sú schopní akceptovať. V našej kapele sú len osobnosti a je to večná vojna. Tým je to pre nás vzácne ako aj fakt, že sa vieme navzájom rešpektovať.

A o čom je kapela Chiki Liki Tu-A odhliadnuc od kompromisov?
O srande, ako tomu bolo aj na začiatku. Máme veľkú výhodu v tom, že nič neprežívame tak, ako niektoré iné kapely. Plány, ktoré máme, či už koncertné alebo iné, sú skôr moje plány.  Neberieme to úplne vážne a tým pádom sa nám darí viac. Iné kapely majú na svojej ceste rôzne nástrahy, ale nás to nezaujíma. Máme z toho srandu a tá nás spája od začiatku. Spoločný zmysel pre humor je naša najväčšia výhra. Nemusíme si dávať pozor na to, akú pesničku zložíme. Je nám viac-menej absolútne jedno, či o tom niekto píše kladne alebo záporne. Nemáme z toho stresy. Hudbu robíme tak, aby sme s ňou boli spokojní my sami. A že to ľudia zobrali aj napriek tejto variante, je dobré. Vytvorili sme si tým vlastné publikum.

Keď si vezmem do úvahy fakt, že vás rádiá nehrajú a ty si riaditeľom regionálneho rádia Prešov a pozriem sa na snaženie mladých kapiel, každý chce byť v rádiách. Mám pocit, že u vás to bolo v začiatkoch o niečom inom.
Pre nás bolo dôležité, aby sme hrali aj v iných regiónoch. Zmyslom celého nášho snaženia bolo nadviazanie kontaktov s inými kapelami a vzájomná spolupráca na tom, aby meno kapely viselo na plagátoch v iných regiónoch a aby získavalo meno. To sme chceli dosiahnuť a to isté robíme aj dnes. Do toho prišli koncerty v iných krajinách a uplatňovali sme ten istý princíp. O to sme bojovali. A čo hrá rádio, je do istej miery subjektívny výber človeka, ktorý o tom rozhoduje. Nemyslím si, že je to nejakým spôsobom ovplyvniteľné. Pri populárnej hudbe je to ináč, pretože tam to ovplyvniteľné je. Pre nás to ale nie je zaujímavé. V našich začiatkoch sme šírili našu hudbu prostredníctvom koncertov. Z pozície riaditeľa sa snažím, aby sme mladým kapelám dávali priestor, aj keď je logické, že nie všetky sa dajú zaradiť do playlistu. Priestor je vždy minimálne na rozhovory a prezentáciu. Máme špecializované relácie, v ktorých ich radi privítame.

Ako si spomínaš na vznik prvého albumu?
To ani nebol vznik albumu. Pre nás to bol vznik kapely a pesničiek. Bol to vznik toho, pod čím sme si predstavovali kapelu. Túto platňu sme nijako zvlášť netvorili. Tie prvé nahrávky sú čisto zo skúšobne. Skôr sme rozmýšľali len nad tým, ktorú variantu danej pesničky použijeme na kazete. Najviac sme sa báli toho, že nebudeme mať výhodu pohnojiť tú pesničku, keďže ju ľudia budú mať napočúvanú (smiech). Najväčšie stresy sme mali z toho, že si už nikdy nebudeme môcť dovoliť srandovať. Napokon sme zistili, že srandovať môžeme práve vtedy, keď je to nahraté a ľudia sa smejú s nami.

Veď práve, že na svojich koncertoch parodujete a przníte nielen vaše pesničky, ale aj iných umelcov.
Paródia je podľa mňa ideálny stav. Pesničku môžeš zahrať na sto spôsobov, ale jej potenciál je stále ten istý. Je oveľa sympatickejšie, keď kapela niečo na koncerte zahrá ináč ako na albume alebo do svojho vystúpenia vloží sprievodnú reč, ktorá ľudí zaujme. To neskopíruješ napriek tomu, že ľudia približne vedia, ako tá pesnička ide. Musíš sa napasovať na konkrétny koncert. V opačnom prípade to nie je žiadna sranda, ale skôr smutný príbeh. A že si robíme srandu z iných, to nebol zámer. Skôr nám bolo smiešno z niektorých vecí, čo je nám aj doteraz. Je to logické, pretože žijeme na Východnom Slovensku a veci, ktoré sa k nám dostávajú z hlavného mesta cez médiá, sú niekedy fakt vtipné. Treba to brať s nadhľadom a tak sme to stále robili.

Minulý týždeň ste hrali v Bratislave. Aké budú koncerty v Košiciach a Prešove?
Vystúpia s nami hostia, ktorých sme si vysnívali už na začiatku. Po pätnástich rokoch je to pre nás o to vzácnejšie, že sú z nás kamaráti. Hrali sme spolu už niekoľko krát a o to väčšia sranda nás čaká. Pripomeniem, že ide o kapely Bez ladu a skladu a Laura a její tigři. Košice hráme punkovým systémom v trojici, plus s Macom a Susedkom, ktorého si požičiavame, keď hráme slávnostné koncerty. Tento koncert bude pripomínať vystúpenie z roku 2000, čo bude veľká sranda. V Prešove pribudne do dychovej sekcie ešte jeden trombón a trúbka. Hrali sme takto viackrát. V Bratislave, na Pohode, ale ešte nikdy v Prešove.

text: Edo Kopček
foto: archív kapely

Chiki Liki Tu-A si svojich hostí vysnívali už pred pätnástimi rokmi. Počas svojej stále aktívnej kariéry sa s oboma skupinami stretávali na spoločných pódiách. „Pred 15 rokmi by to bol pre nás sviatok, ale teraz je to pre nás vzácnejšie, pretože sme kamaráti. O to väčšia sranda s nimi bude,“ teší sa na ďalšie spoločné hranie basgitarista Martin Višňovský.

Prešovčanom počas ich dlhoročnej kariéry nešlo nikdy o priazeň rádií. Zmysel stále vidia v koncertovaní a každé vystúpenie je pre nich výzvou, aby ľudí presvedčili. Aj preto si pripravili dva odlišné typy koncertov, jeden pre Bratislavu a Košice a druhý pre domáce publikum v Prešove. „Bratislavu a Košice hráme punkovým systémom v trojici, plus s Macom a Susedkom, ktorého si požičiavame, keď hráme slávnostné koncerty. Tento koncert bude pripomínať vystúpenie z roku 2000, čo bude veľká sranda,“ približuje koncertnú zostavu basgitarista. Pre Prešovčanov si Chiki Liki Tu-A pripravili ešte jeden bonus. „Do dychovej sekcie pribudne ešte jeden trombón. Hrali sme takto viackrát. V Bratislave, na Pohode, ale ešte nikdy v Prešove,“ dodáva Višňovský.

Pre každého návštevníka si hudobníci pripravili malé prekvapenie blízke ich zmyslu pre humor. „Špeciálnym prekvapením bude, že sme to prežili. Keď niekto príde, tak my budeme naozaj hrať,“ vtipkuje Martin Višňovský a vzápätí dodáva: „Sme jedna z najmladších najstarších skupín, ktorá tu existuje, pretože priemerný vek členov v skupine stále nepresahuje 30 rokov. Takéto zistenie zas potešilo mňa. Vôbec mi to nedošlo, no keď si vezmeš náš vekový priemer, odpočítaš 15 rokov, tak je komédia to, v akom veku sme začínali. A vtedy sme mali pocit, že sme obrovskí frajeri.“

Koncerty Chiki Liki Tu-A k oslavám 15 rokov na scéne:

25.11.2010 – Bratislava, DK Zrkadlový Háj + Ska Pra Šupina, Korai Orom

3.12.2010 – Košice, Tabačka  + Bez Ladu a Skladu, Laura a její Tygři

4.12.2010 – Prešov, Véčko    + Bez Ladu a Skladu, Laura a její Tygři

Lístky na koncert v Košiciach si môžete zakúpiť v predpredaji za 10 eur cez www.tabacka.sk . Na koncert v Prešove sa dajú lístky zakúpiť len na mieste za 10 eur. Prešovské Véčko bude otvorené od 18.00. Začiatok koncertu je naplánovaný na 19.30 v oboch mestách.

Text: Edo Kopček

Foto: archív umelcov

Minulý týždeň som sa stretol so Žojcom Havadejom zo skupiny Mloci. Po tom, čo zvučil niekoľko hodinový koncert mi podal výlisok koncertného záznamu z minulého roka, kedy sa pri príležitosti 25 Rokoch Mlokoch predstavilo v prešovskej športovej hale okrem jubilantov ďalších niekoľko významných prešovských interpretov. Obaja sme mali pocit, akoby to bolo včera. Žojco živo rozprával o koncerte, o svojej skupine a ďalších prešovských skupinách, ktorých tu podľa jeho slov „chvalabohu mame do bludu.“ V závere sme sa nevyhli téme východniarskej nátury.

Prečo až po roku vychádza tento záznam aj na DVD?
Nechceli sme to nejako urýchliť, pretože na to nebol dôvod. Nik na nás netlačil, žiadna agentúra, vydavateľstvo alebo producenti, pretože sme si to všetko robili vo vlastnej réžii. Materiál bol pomerne rozsiahly. Koncert bol úžasný a ešte po roku žijeme v eufórii, ktorú sa nám podarilo vytvoriť spoločne so všetkými účinkujúcimi kapelami, ktoré prijali naše pozvanie. A samozrejme veľká vďaka patrí aj prešovskému publiku, ktoré mestskú športovú halu zaplnilo. Štúdiá neboli koncom minulého roka voľné, tak sme si povedali, že počkáme. Po roku je ten správny čas a DVD koncert 25 Rokoch Mlokoch Lajf sme si dali ako darček k našim 26. narodeninám.

Celý záznam trvá dovedna päť hodín. Musím povedať, že je to výdatné dvd.
„Je to do ošaľeňa,“ jak še u nas hutori. (smiech) Máme z toho veľkú radosť, lebo sa nám podarilo zachovať úžasnú atmosféru z tohto koncertu. Sú tam aj chybičky, kedy sme sa aj my pomýlili v texte, ale je to o tom, že je to originál. Zachytené je aj niekoľko tisícové publikum a najlepšie to vyznie v záverečnej pesničke Marja Kovaľova, ktorá sa stala prešovskou hymnou. Na pódiu ju preto s nami spievajú všetci hostia. Úžasné. Máme veľmi pozitívne ohlasy aj dojmy z tohto večera.

Keď si spomínam na tento koncert spred roka, Martin Husovský spolu s Bizonom z Heľeniných očí si nacvičovali text piesne Marja Kovaľova na balkóne. Spomínaš si aj ty na podobné veselé momenty?

Niektoré sa nájdu aj priamo na tom bonusovom nosiči, pretože Rado Meša vždy odchytil niektorého z hostí, keď práve schádzal z pódia. Bolo to pekné. Vidieť tam prvé dojmy, emócie i radosť z toho hrania. Ale nechám to na ľudí, aby si tú srandu sami našli. Konkrétne Maťo spieval s Komajotou našu pesničku Digitalni Deži a vypadol mu text. Ale to sa stalo asi každému. Povinne asi všetci speváci z hosťujúcich skupín mali ťaháky a každý mal „hadí voči“, kedže pozerali až dakde tam dole (smiech). A keď Maťo zišiel z pódia, odspieval tú časť bezproblémov Radovi na kameru.

Celému koncertu predchádzala séria rozhovorov s týmito kapelami, ktoré takisto priznali, že ich Mloci priamo či nepriamo ovplyvnili.
V každom prípade v Prešove existuje fenomén, ktorý sme si uvedomili už dávnejšie a teraz sme si ho pri tom celom dianí zase pripomenuli.  Dá sa predpokladať, že sme boli po dlhšom čase prvá koncertná skupina v Prešove. Nikto z nás pred tým nehral v žiadnej svadbovej ani barovej kapele. Hneď sme začali hrať vlastné pesničky, vo vlastnom štýle, kedy sme aj mali trochu problémy. Niektorí muzikanti to nepoznajú, no za romantizmu-socializmu musela mať každá kapela autorizované prehrávky. Keď sme prvý krát prišli pred komisiu na verejné prehrávky, bol tam povinný repertoár 60 piesní. Komisii sme povedali, že sme začali hrať tohto roku (1984) a preto ešte nemáme nacvičených 60 vlastných piesní. Tak sme pridali všetko čo sa hrávalo pri ohni ako Jessie James, Rosa na kolejích, Panenka a pod. Ani nevedeli, kam nás majú zaradiť. Nielen naša muzika, ale aj to, že sme začali niečo nové, ďalej fakt, že sme si všetko čo sme dosiahli, poctivo vyšliapali, ovplyvnilo dnešné prešovské kapely. Žiadna skratka, žiadne tlačenky, žiaden ujo niekde. A sme hrdí na to, že sme tu, že sme ostali v Prešove, a že sme sa  dostali do povedomia nielen muzikantov či divákov na Slovensku, ale aj v zahraničí. Sme hrdí na to, že sme ostali doma, na rodnej hrude a odtiaľ sa nám to podarilo. A možno aj preto sme toľko prešovských kapiel oslovili a motivovali, že sa to dá. Nech si každý vyberie muziku, ktorá sa mu páči.

Osem kapiel, osem originálov. Aj tak by sa dal zhrnúť tento koncert.
V Prešove takéto kvasenie a pestré dianie existuje už veľmi dlho. Môžem povedať, a za tým si stojím, že je Prešov nielen mekkou muziky, ale aj kultúry ako takej, pretože tu stále fungujú rôzne divadlá, tanečné súbory, folklórne súbory, bábkové divadlá … Ale keď sa budeme baviť o muzike, v Prešove funguje množstvo špičkových kapiel a veľa z nich hrá prvú ligu v tom, čo robia a sú tu ďalšie kapely, ktoré ešte len vyliezajú z garáží a klubov. Je tu fenomén, ktorý nemá žiadne iné mesto na Slovensku. Nemá toľko kvalitných, rôznorodých a dobrých kapiel v jednom meste a k tomu sa pridružuje rádio Prešov, ktoré je druhým fenoménom na Slovensku, pretože prešovské rádio môže pokojne hrať mesiac alebo dva len prešovskú muziku a stále bude mať čo hrať. Toto nemá nikto, Bratislava, Košice ani Banská Bystrica.

Skúsim prorockú otázku. Ako sa z tvojho pohľadu vyvíja prešovská scéna a kam to až môže zájsť?
Vyvíja sa veľmi dobrým, povedal by som zdravím spôsobom. A napriek tomu, že sme zažili obdobia, kedy kultúre ako takej doba nepriala, ani teraz to nie je ktovie ako ružové, či už to bolo z politických alebo ekonomických dôvodov, boli obdobia, kedy vydržali len tí silnejší. V Prešove je však niekoľko zapálených ľudí v oblasti kultúry, že sa vždy nájde jeden blázon, šaľený Prešovčan, ktorý napriek všetkému, ako Don Quijot bojoval s veternými mlynmi, tak aj on nehľadí na to, že sa niečo nedá. Jednoducho sa na to nepýta. Povie si, že to jedoducho urobí a ide dopredu. Takíto ľudia posunuli celú prešovskú kultúru tam, kde dnes je. Na druhej strane s tým súvisí aj naša východniarska nátura, pretože keď už musíme ísť niečo vybaviť do Bratislavy, tak to vybavíme, pretože nás to stojí deň cestovania autom alebo vlakom. A tí, čo to tam majú pod nosom, majú čas. Keď nie dnes, tak zajtra. Je to o nás, pretože sme v tomto trošku iní. Keď sa do niečoho zakusíme, snažíme sa to urobiť a chvalabohu nie cez mŕtvoly. Sú aj takí, ale my sa o to snažíme skôr našou dobrosrdečnosťou. Rád ti to poviem aj z iného hľadiska. Naj prešovská a naj slovenská kapela, s ktorou robím ako zvukár je IMT Smile. A ja som vždy rád, keď môžeme niekde na Slovensku alebo aj v Čechách robiť ich koncert a urobiť ho dobre, aby aj tí ľudia videli, že áno, sme z východu a nežereme tu seno. Vieme to urobiť, vieme hrať, spievať, zvučiť, svietiť, vieme všetko, čo muzika potrebuje. Je to niečo naviac. Sme odtiaľ, nehanbíme sa za to a my to vieme.

Sme jednoducho pracovití.
Áno. Nehcem nikoho uraziť, ale sú ľudia na Slovensku, ktorí sa bijú do pŕs, že hej my Slováci. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale sme trošku miešanci. Najprv tu boli Slovania, ale prišli aj Tatári, Turci, potom Rakúšania, Maďari, Poliaci, Nemci a tak ďalej. Jednoducho sme mišmaš. Možno keby každý druhý Slovák šiel tri generácie dozadu, zistí, že je tak trochu Poliak, Maďar, Ukrajinec alebo Čech. A ja si myslím, že je to dobre a aj to nás robí životaschopnými, pretože každý v sebe máme „kus totej pomišanej naturi“. Naša krv je pomiešaná a to je dobre. A práve preto sú Slováci a Východniari zvlásť, keďže máme k týmto trom hraniciam najbližšie, viac priebojní a nemáme problém s ničím, do čoho sa pustíme. K všetkému máme totiž blízko.

Už ťa len doplním, že náš život je pestrejší.
Ako skupina Mloci sme tu priahli mnoho ľudí, ktorí s nami hosťovali (Lojzo, Bukasový masív, Taktici, Drišľak, Helenka a Jirko Ružičkovci, Robo Kajzer a Peter Meluš …). Stretávame ľudí z kultúrnej branže, niečo sme spolu preskákali, poznáme moderátorov i hercov, ktorí už pôsobia v Bratislave, ale to čo robí Prešov Prešovom je zvláštna natura, ktorú by si inde na Slovensku nenašiel. A to nám hovoria aj ľudia, ktorí prídu zvonku. Aj ľudia zo zahraničia. Toto si všimnú pokiaľ tu nie sú len na otočku a vnímajú život, aký tu funguje. Funguje to tu na úplne iných princípoch. Tu nie sú na prvom mieste peniaze, ale niečo iné.

Je to o tom, že „še dohodňeme“.
Áno, še dohodňeme. K tomu ti poviem príklad, ktorý sme zažili na jednom koncerte. Išli sme turné po strednom Slovensku. Mali sme hrať v Kasárňach pre vojakov niekde blízko Liptovského Hrádku. Došli sme tam a dôstojník, ktorý mal službu bol Čech v stredných rokoch. Povedal nám, že má ženu Rusnáčku a hovorí: „Mě se u vás nejvíc líbi tá jednotná měna.“ A my, že aká? „No, keď potrebuješ, aby ti niekto pomohol narúbať drevo, fľaša pálenky. Potrebuješ poorať pole? Fľaša pálenky. Potrebuješ pomôcť na stavbe? Fľaša pálenky. Potrebuješ vymaľovac chižu? Fľaša pálenky. Jednotná mena.“ A takto to u nás funguje. Veľa vecí sa tu dá vybaviť kamarátsky a tak, že človek príde vďačne pomôcť druhému a ani možno nečaká za to nič veľké. Zje párky, chľib zo šmaľcom, vypije čaj, paľenku a je to vybavené. Aj u nás je už samozrejme doba, kedy človek trošku ináč pozerá. Už nás „pohlúpili“ Američania, je to už viac cez biznis, cez peniaze, ale ešte stále sa to tu drží. Ešči furt pri paľenke veľo dohodneš. Je to niečo medzi nebom a zemou. (smiech) Ešte stále to nie je tak ďaleko ako vzťahy vo veľkých mestách, kde všetko ide cez peniaze, obchod, bohatstvo a kariéru. Nie cez to, aby z toho mal človek radosť, niekomu pomohol v núdzi a možno mal  neskôr nejaký úžitok alebo kontakty, ktoré ho posunú ďalej.

A ako to bolo v prípade skupiny Mloci?
Mali sme šťastie na dobrých ľudí, aj keď ich nebolo veľa, no pomohli nám aj bez toho, aby sme sa niekomu pchali do riti. Išli sme si svojou cestou, robili muziku, ktorej sme verili, ktorá sa nám páči, nikoho sme nepresviedšali, že to je to, čo musí počúvať. Výber sme nechali na ľuďoch a odozvu máme takú, že zo všetkých koncertov, ktoré počas roka odohráme, sú možno jeden alebo dva, kedy dvihnem telefón a zavolám niekam, kde je akcia, ktorá sa nám páči. Aj po toľkých rokoch je to väčšinou tak, že niekto volá nám a stále má o nás záujem. Môžem povedať, že keď zahráme ročne v priemere 40 koncertov, niekedy to bolo aj 70, keď sme boli mladší a mali menej zdravotných problémov, možno by nám to aj niektoré rockové kapely trošku závideli. Odohrajú niektoré letné festivaly, trošku ich hrávajú v rádiách, ale majú problém zahrať normálny koncert a keď sa ti stane to, že po 25 rokoch hrania, príde na tvoj koncert plná športová hala fanúšikov, je to super zážitok.

Už keď sme pri tom, po vás to dokázali až v apríli práve IMT Smile.
Presne, bolo to v apríli. A mali ich tam trošku viac. Priznávam, že ani na náš koncert nedošli ľudia výlučne kvôli nám. To je samozrejmé, ale presne na to sme stavili, že to nebude koncert o Mlokoch, ale o všetkých kapelách, ktoré tu sú a nech každý príde na toho interpreta, ktorého má rád a možno pri tom zistí, že niekto ďalší, koho ešte včera nepoznal alebo ho nevidel hrať naživo sa mu zapáči. Presne na to sme stavili a vyplatilo sa nám to. Prišlo pestré publikum od malých detí až po fanúšikov v našom veku a generáciu našich rodičov.

O niektorých pesničkách som napríklad nevedel, že sú od vás.
Do dnešného dňa sme hrali a napísali asi stopäť vlastných pesničiek, alebo viac. Do teraz  sme z toho nahrali presne sedemdesiatšesť. S tým súvisí aj naše dvojcédečko z minulého roka, kde sa nachádza našich pätnásť starších pesničiek z našich prvých rokoch tvorby a k nim sme pridali ďalších desať pesničiek z posledného obdobia a aj úplne nových, ktoré neboli nikdy na žiadnom cédečku. Tým pádom sa stalo to, že ľudia objavili veľa našich pesničiek, ktoré sme pred tým hrávali, ale jednoducho si ich už nepamätali a tí mladší ani nemohli pamätať. Druhá vec je, že posledných päť rokov sledujeme pre nás zaujímavú situáciu. Na naše koncerty prichádzajú deti našich rovesníkov. Alebo aj mladší. Ako to priznal Huso alebo Ľubo Petruška z Chiki Liki Tu-A. Prichádza ďalšia generácia. A čomu fakt nerozumiem, ale ma to veľmi teší, prichádzajú na naše koncerty chalani alebo baby, ktorí inak počúvajú tvrdú muziku a pritom poznajú naše pesničky a texty. Nemám slov.

Mnoho pesničiek poznajú ľudia skôr ústnym podaním.
Vezmi si, že dnes, pre začínajúceho muzikanta je pomerne jednoduchá cesta hrať a mať cédečko vtedy, keď má na to peniaze. Teraz sa to dá. Ale pred tým to bola pomerne dlhá cesta. Hrať sme začali v roku ´84 a prvý oficiálny nosič Mloci Paska sme vydali v roku ´89 ešte na kazete. A potom v roku ´91 sme vydali album cez Opus na gramofónovej platni, kazete aj CD. Trvalo nám šesť rokov hrania, kým sme sa dostali na oficiálny nosič. Niekedy to nebolo až také jednoduché. A tým pádom, že teraz je možná takáto skratka, je to pre začínajúcich muzikantov ľahšia možnosť a rýchlejší prístup k vlastnému cédečku. V dobe, kým sme vydali prvý album, existovalo množstvo kaziet, ktoré si ľudia nahrávali na našich koncertoch, alebo sme si naše vystúpenia nahrávali my pre naše vlastné potreby a potom si tie nahrávky požičiavali naši kamaráti, ešte na kotúčových pásoch alebo kazetách. Zrazu kolovalo pomerne veľa nahrávok z našich vydarených vystúpení z Košíc, Sabinova, Prešova, ktoré sa chvalabohu podarilo nahrať. Kým sme teda vydali náš prvý nosič, bolo medzi ľuďmi množstvo takýchto kaziet a mali ich napočúvané. Aj Ivan Tásler priznal, že nás presne z takejto kazety prvý krát počul a začali s Mirom fičať na Mlokoch. Z toho vzniklo to, že nás ľudia podvedome poznali. Počúvali nás cestou autom alebo doma pri robote.

2 x DVD 25 Rokoch Mlokoch Lajf obsahuje:

Disk 1: Intro, 1. Posledný pasažier (Mloci), 2. Horebirdi švet (Mloci), 3. Princezná Eva (Mloci), 4. Bosorka (Heľenine Oči), 5. Trabant (Heľenine Oči), 6. Spolupráca (Heľenine Oči), 7. Brejk (Mloci), 8. Digitalni Deži (Komajota), 9. Mesto v nás (Komajota), 10. Ráno v novinách (Komajota), 11. Matematická rozprávka (Mloci), 12. Futbalova (Mloci), 13. Laska moja kde si (Chiki Liki Tu-A), 14. Perši šarišski protestsong (Chiki Liki Tu-A), 15. Monte Carlo (Chiki Liki Tu-A), 16. Autobus č.33 (Mloci), 17. Švekra (Mloci), 18. Kuracka (Peter Lipa), 19. Život ma raz prehol cez koleno (Peter Lipa), 20. Páni v najlepších rokoch (Peter Lipa), 21. Hi everybody (Gapa & Groovin´ Heads), 22. Pijacka (Gapa & Groovin´ Heads), 23. Pravidlo pravej ruky (Mloci), 24. Padišach (Žobráci), 25. Wayfaring stranger (Žobráci), 26. Oj mila pila (Žobráci), 27. Kamarat (Mloci), 28. Odviate vetrom (IMT Smile), 29. Opri sa o mňa (IMT Smile), 30. Niekto ako kráľ (IMT Smile), 31. Marja Kovaľova (Mloci), 32. Marja Kovaľova – hymna (Všetci)

Disk 2: Bonus( rozhovory zo zákulisia so všetkými hosťami koncertu) a Archiv( zostrih z rokov 1992-93 Grécko a Taliansko, zostrih z rôznych koncertov a akcií z rokov 1993-2003, pesničky zo spoločného turné s Helenkou a Jirkom Rúžičkovými, zostrih z turné Colštok 2000, Mloci & Žobráci, samostatné úspešné pesničky a scénky z koncertov z rokov 1988 – 1997).

album si môžete objednať  mailom na mloci@vadium.sk alebo telefonicky na t.č. 0905 232 676

text: Edo Kopček
foto: archív kapely a epresov.com (pre zväčšenie klikni na obrázok)

Už niekoľko mesiacov sa v súvislosti s Dobrý Festivalom skloňuje meno írskeho legendárneho gitaristu Garyho Moorea, ktorý bude tohtoročným zahraničným headlinerom podujatia. Už budúci víkend, presne 3. a 4. júla sa v Prešove na prírodnom kúpalisku Delňa uskutoční 4. ročník tohto programovo pestrého festivalu, ktorý voľne nadviazal na tradíciu Festivalu Dobrej hudby. Spolu s organizátorom podujatia Mirom Táslerom sa pozrieme na niekotré zaujímavostí, ktoré nás tento rok neminú. Prekvapenie pre pivárov na konci článku

Človek si pri pohľade na plagát Dobréfu Festivalu 2010 povie s údivom: „Gary Moore v Prešove?“ Ako sa ti to podarilo?
Sám neviem. Proste to vyšlo. Chcel som interpreta, ktorý niečo znamená, ale nechcel som niekoho mladého a začínajúceho, ale ani starú vyhasínajúcu hviezdu. Chcel som niekoho, kto ešte hrá, je trocha známy, a kto by sa hodil do Prešova.

Akú špeciálnu požiadavku má Gary Moore?
Flaša vína, ktorá je v hodnote asi 80 Eur. Požaduje odrodu French Pouilly Fume, ktorú som zohnal veľmi rýchlo vďaka mojej kamarátke, ktorá je vinárka. Ostatné veci mi pripomínali technické podmienky skupiny IMT Smile. Nezdalo sa mi to náročné. Možno je to iné tým, že ide o zahraničných hudobníkov, ktorí sú zvyknutí na to, že im organizátor zabezpečí všetko o čo požiadajú. Keď tak na Slovensku urobí domáca skupina, tak to oragnizátor nedá a ešte povie: „Načo ti to je? Čo ste namyslení? To potrebujete uteráky? Potrebujete mať záchod? Veď choďte tam do kriakov.“ Aj takéto sú reakcie slovenských organizátorov. Keby som sa takto zachoval ku Garymu, tak odíde. (smiech) Budem sa musieť správať tak, ako by som chcel, aby sa správali ku mne.

Očakával si špeciálne požiadavky?
Nie. V rámci zvuku prišli bežné veci, ktoré som očakával. Pôvodne neprišli žiadne požiadavky k svetlám. Minulý týždeň však manažment Garyho Moorea požiadal ku svetelnej show veci, ktoré sa na Východe nenachádzajú a v rámci celého Slovenska nie sú v dostatočnom množstve. Niečo budem musieť nahradiť, ale aj tak si myslím, že to bude zaujímavá scéna. Gary Moore si so sebou prinesie kamión svojej vlastnej aparatúry a ďalších častí scény.

Čo výber ostatných účinkujúcich?
V tom som mal už dávno jasno. S IMT Smile sa tešíme, že si zahráme na našom vlastnom festivale a znova sme zavolali Desmod na základe dohody medzi našimi kapelami. Veľmi som chcel Iné Kafe a keď ma Vraťo oslovil, že chcú nahrávať nové veci v našom štúdiu, a spomenul slovo koncert bolo rozhodnuté. Už skôr som ho „lámal“ na spoločné koncerty a teraz to vyšlo. Navyše hrá len u mňa na Dobrom Festivale a ešte jednom slovenskom festivale.

Chcel som mať niekoho z tanečnej scény, preto som oslovil našich kamarátov zo spoločnosti Prosac, ktorí sa venujú tanečnej muzike. Povedal som im, že chcem niekoho slávneho z drum´n´bassovej scény. V prvom momente som mal na mysli Prodigy, neskôr Pendulum, ale finančné aj iné možnosti to nedovoľovali. Napokon sme spravili výber na základe doporučení Stana Bobáka. DJov, ktorí na Dobrom Festivale vystúpia som vôbec nepoznal. Keď som sa však pýtal ľudí, ktorí v tom idú, zistil som, že sú to veľké mená drum´n´bassovej scény. Nechcel som housových DJov, pretože mám pocit, že si ľudia na Slovensku myslia, že house je všetko čo sa hrá na dedinskej diskotéke. V prípade DJov typu Tiesto som si nebol istý, či to chcem.

Samozrejme prešovské špičky Chiki Liki a Heľenine Oči, to „muši buc“ :)

Chiki Liki TuA v Prešove predstavili slovenskému publiku ukrajinskú skupinu Haydamaky. Má v tom teraz opäť prsty Maťo Višňovský?
Áno, môže za to Maťo Višňovský. Keď som vyberal z veľkého množstva interpretov, ktorých som chcel zavolať, pýtal som sa Maťa, či by prišiel na Haydamaky. On, že jasné. Veď sa aj poznáme. Nepoznám všetky zahraničné mená a najprv som si ich musel vypočuť na youtube. Keďže sa mi Haydamaky páčili a neskôr som zistil, že aj Višňovi, bolo mi jasné, že tento rok na DF vystúpia. Samozrejme som pôvodne plánoval zavolať aj po jednej kapele z okolitých štátov, ktoré by sem chodili na striedačku alebo naraz. Bolo to veľké množstvo kapiel, no tento rok ostali iba Haydamaky. Ešte aj Vladimír Merta, ale to je z iného súdku, keďže festival nadväzoval na pôvodne folkový festival, chcem aby tá folková tradícia pokračovala a aby tu folkáči vždy boli. Niekedy sa mi to nedarilo, ale tým, že príde Vladimír Merta, sa to zlešpuje. Mohli sme sa pokusiť o bratov Nedvědovcov alebo Jarka Nohavicu, ten však svojho času povedal, že nechce hrať na festivaloch. Preto som ho neoslovil. Dohodol som sa sám so sebou, že pozvem človeka, ktorý vo folku znamená viac, aj keď nie je až tak známy ako Nohavica. Chcel som aj Zdeňka Vřešťala, ale toho zavolám asi až na budúci rok.

Peter Nagy naozaj vystúpi s Indigom?
Peter mi volal aj kvôli tomu, aby sme koncert avízovali aj so skupinou Indigo. Keď som Petra Nagya zavolal prvý krát na Dobrý festival, všetci sa mi smiali, že je to somarina. Pozrel som si ho u nás naživo, uvedomil som si, že je to jeden veľký frajer. Jeho vystúpenie bolo jedno z najlepších slovenských vystúpení aké som videl. Petrov výkon bol skvelý a ľudia reagovali neuveriteľne. Peter Nagy je známy, je to Prešovčan a zároveň je jeho hudobné vystupovanie na veľmi vysokej úrovni a preto je právom tak dlho v slovenskom aj českom showbiznise. Počítam s ním aj do budúcna.

Tanečné stany
Tanečný stan bude tento rok spojený do jednej veľkej diskotéky s reštauráciou pri pódiu Malá Dobrá Hudba. Bude to ešte väčší žúr.

Špecialita, jam session?
Nič plánované nie je. Ak k niečomu dôjde, bude to náhoda a chuť muzikantov spolu si zaimprovizovať. Tento rok budeme mať Pokec Dobrú Kaviareň, čo je malý priestor pre mladé, nádejné slovenské skupiny, ktoré som vybral na základe demo nahrávok, ktoré mi v priebehu roka posielali. Tiež tam hrajú naši kamaráti a známi ako Raindown, Zašo, Robo Mikla, Feelme a pod. Tam by mohlo niečo vzniknúť.

Kapely a ich demá
Všetky som si ich vypočul a na základe týchto nahrávok som si vyberal kapely, ktoré ma zaujali. Je ich o mnoho viac ako tých, ktoré napokon na Dobrom Festivale zahrajú. Bohužiaľ sa už nevošli do programu. Možno sa mi ich podarí obsadiť na niektorú inú akciu. Niektoré boli veľmi zaujímavé a dokonca mi jedna z nich pripomenula White Stripes. Tým, že sme nahrávali v tom istom štúdiu ako White Stripes a zrazu som mal v rukách demo nezávislej skupiny, ktorá písala štýlom, asi sa na váš festival nehodíme, povedal som si, že im nájdem miesto v programe. Je to duo, čo na Slovensku nie je bežné a znie to dobre. Som zvedavý, ako im to bude hrať naživo.

Na ktorých účinkujúcich sa tešíš ty osobne?
Gary Moore a Haydamaky, na nich sa veľmi teším. Som zvedavý na Vladimíra Mertu. Chcem vidieť Tebee a Calyxa. Zaujíma ma, ako bude ich show vyzerať naživo, nakoľko bude špeciálne pre nich nainštalovaná videoprojekcia s video DJmi. Mám rád Paru. Ak budem stíhať, pozriem si aj Iné Kafe. Keďže počas festivalu „lietam“ medzi jednotlivými pódiami, predpokladám, že si pozriem aspoň časť vystúpení jednotlivých intepretov. Zavolal som si kapely, ktoré mám rád.

Záverečná otázka, ktorá bude zaujímať asi každého návštevníka. Koľko bude stáť pivo?
1 Euro! Inak veľká zmena. Bežne sa na Východe čapuje Kozel desiatka, na Dobrom Festivale to bude tento rok čapovaný Šariš 10, kvôli jednoduchosti, počasiu a pod. Máme ešte jednu novinku, čo sa týka piva. Budeme zásobovaní nepasterizovaným pivom, ktoré bude čerstvé, priamo z pivovaru bez CO2, stlačené vzduchom. Pivovar u nás postaví svoj stan, resp. vlastnú výdajňu nepasterizovaného piva. Takéto pivo je čerstvejšie, chutnejšie, má menej bubliniek, je proste iné. To sa nám podarilo dohodnúť v spolupráci s pivovarom Šariš.

Potvrdení účinkujúci na Dobrom Festivale 2010:

Gary Moore (IRL), Vladimír Merta (CZ), Peter Nagy, IMT Smile, Desmod, Iné Kafe, Para, Chiki Liki Tu-A, Heľenine Oči, Hrdza a mnoho ďalších.

Dvojdňové vstupenky na festival sú v predpredaji za 19 EUR v sieti Ticketportal. Deti do 12 rokov majú v sprievode rodiča vstup zdarma.

lístky: http://www.ticketportal.sk/podujatie_search.asp?id=14462

text: Edo Kopček
foto a video: archív

Celý program festivalu nájdete na http://dobryfestival.sk/informacie.html

Lístky na dva dni sú v predpredaji za 19 Eur v sieti Ticketportal

pozrite si video pozvánku Heľeniných Očí

pozrite si video pozvánku Chiki Liki Tu-A

text: Edo Kopček
foto: Edo Kopček (Dobrý Festival 2009)

PREŠOV – Ukrajinská ska skupina Haydamaky bude jedným z highlightov na tohto ročnom Dobrom Festivale. Svoju premiéru pred prešovským publikum si odkrútili presne pred desiatimi rokmi, keď sa v Prešove predstavili spolu s domácimi Chiki Liki Tu-A. Haydamaky našli identitu svojej hudby v reggae, ska a predovšetkým ukrajinskom folklóre. Svoju hudbu označujú ako „Karpaten Ska Ukrainian Dub Machine Hutsul Punk“. Ich piesne sú úzko späté s reáliami ich domoviny a majú jasný sociálny odkaz. Svojou tvorbou formujú prirodzenú tvár ukrajinskej populárnej hudby s dôrazom na tradíciu a folklórne dedičstvo, ktoré je pre túto šesticu veľkou inšpiráciou.

Haydamaky sa transformovali z lokálnej undergroundovej kapely Aktus, ktorá vznikla v roku 1991, kedy Ukrajina vyhlásila svoju nezávislosť od vtedajšieho ZSSR. Počas nasledujúcej dekády fungovania kapely (pod prvotným názvom Aktus) si získali priazeň nielen doma, ale aj v Európe. S príchodom speváka Olexandra Yarmola v roku 1995 a  akordeonistu Ivana Lenyo o rok neskôr vkladá kapela do svojej tvorby prvky ukrajinskej folklórnej hudby.

V roku 2001 si ich všimli predstavitelia vydavateľstva EMI v Londýne, ktorí bez váhania podpisujú s kapelou nahrávaciu zmluvu. Pri tejto príležitosti mení skupina svoje meno na Haydamaky, vzdávajúc tak úctu svojim predkom, ktorí v osemnástom storočí bojovali počas roľníckeho povstania proti poľskej šľachte v Haydamachyni. Už svojim menom kapela dáva na javo, že vo svojej hudbe bude kĺbiť myšlienky slobody a spravodlivosti.  Haydamaky vydali doposiaľ štyri radové albumy a absolvovali letné open  air podujatia ako maďarský Szigeth, slovenskú Pohodu, či ďalšie v Poľsku, Estónsku, Česku, Moskve a iných európskych krajinách. Slovenským fanúšikom sa predstavili aj ako support Asian Dub Foundation na ich bratislavskom koncerte.

Medzi najzásadnejšie skladby patria bez pochyby Karpatian Ska a Polissya z prvej dosky s rovnomenným názvom Haydamaky. Z druhej dlhohrajúcej platne stoja za pozornosť titulná pieseň Bohuslav a Legend. Počas studených dní v zime 2004 odohrali Haydamaky koncert na Maydan Nezalezhnosti v Kyjeve pre ľudí bojujúcich za demokraciu. Svojou hudbou tak inšpirovali pol milióna ukrajinských patriotov. Tretí album Perverziya (2006) predznamenala s ročným predstihom skladba Lystopad v čase, keď na Ukrajine vrcholila Oranžová revolúcia a krajinu zachvátila politická nestabilita.

Kapela následne prechádza pod nemecký label EastBlok Music a ich tretí album vychádza na novo pre nemecký trh pod názvom Ukraine Calling, názvom nápadne pripomínajúci už legendárny album London Calling od The Clash. Nový počin sa stáva miľníkom v kariére Ukrajincov. Ich popularita stúpa raketovou rýchlosťou. Pesnička Za Nashov Stodolov sa dostáva do celosvetového vysielania rádia BBC a jeho programu venovanému world music. Láska k svojej krajine, jej kultúre a k dielu národného básnika Tarasa Shevchenka nachádza miesto na ďalšej platni pomenovanej Kobzar (2008). Kapela vo svojej tvorbe spája minulosť s prítomnosťou. K najsilnejším momentom albumu patrí bezpochyby skladba Message.

Líder kultovej poľskej skupiny Voo Voo Wojciech Waglewski prichádza s myšlienkou spoločného projektu s Haydamaky. Výsledkom je spojenie dvoch národných kultúr a etnických tradícií do jedného organického celku zakonzervovaných na nosiči s prostým názvom Voo Voo i Haydamaky (2009).

Tento rok Haydamaky pripravili na vydanie ďalšiu dlhohrajúcu platňu. Začiatkom roka odohrali dva vypredané koncerty v Rusku, kde publiku predstavili niekoľko skladieb z nadchádzajúceho albumu. Na Dobrom Festivale tak v nedeľu 4.júla 2010 môžu návštevníci festivalu očakávať, že popri starších skladbách preverených na európskych pódiách odznejú aj čerstvé piesne z pripravovaného albumu.

Potvrdení účinkujúci na Dobrom Festivale 2010:

Gary Moore (IRL), Vladimír Merta (CZ), Peter Nagy, IMT Smile, Desmod, Iné Kafe, Para, Chiki Liki Tu-A, Heľenine Oči, Hrdza a mnoho ďalších.

Dvojdňové vstupenky na festival sú v predpredaji za 19 EUR v sieti Ticketportal. Deti do 12 rokov majú v sprievode rodiča vstup zdarma.

text: Edo Kopček
foto: web

PREŠOV

Ďalším zoskupením, ktoré sa predstaví prešovskému, ale aj ne-prešovskému publiku je  Stará Jedáleň. Jej počiatky siahajú do roku 1994, kedy sa na pódiách začali spolu objavovať charizmatický bluesman Ján „Ponka“ Duban a Peter Konečný. Repertoár zložený z autorských pesničiek Dubana je na pomedzi folku a blues. Neskôr svoj hudobný výraz prešpikovala kapela prvkami rocku a jazzu.

Kapela Beth and Black Cat Bones privezie na Slovensko svoju trošku anglického blues. Skladby „kostičiek“ vychádzajú z pevných bluesových koreňov a presahujú až do soulu rokov šesťdesiatych.  Potom čo si Beth Packer a jej skupina vyskúšali hranie v najlepších kluboch v Británii, roztancujú návštevníkov Dobrého Festivalu.

Headlinerom prvého dňa festivalu je írsky gitarový virtuóz Gary Moore. Na festivale sa 3.a 4. júla 2010 predstavia najsilnejšie mená súčasnej slovenskej hudobnej scény IMT Smile, Desmod, Para, Iné Kafe, Peter Nagy, a Žena z lesoparku, ale aj veľmi obľúbené skupiny Helenine Oči a Chiki Liki Tu-A.

Vstupenky na festival sú v predpredaji za 19 EUR v sieti Ticketportal.

viac sa dozviete na dobryfestival.sk

text: Edo Kopček
foto: Alena Šustrová