Martin Husovský: Naše uspávanky sú dermatologicky testované na našom synovi

Matej Husovský 2Sú preč časy, kedy rodičia varili deťom pred spaním makový vývar. Zato sladké, upokojujúce melódie nestratili na svojom význame. V každej domácnosti, ktorú obýva aspoň jeden malý človiečik nájdete uspávanky, čoby zaručený nástroj na privodenie pekných snov. Skúste si rýchlo spomenúť na prvú uspávanku, ktorá vám napadne? „Spi dieťatko, spí že/ mamka varí slíže/ syrové, makové/ buchty lekvarové“, odznelo v už nejednej spálni, či detskej izbe. Martin Husovský, spoločne so svojou manželkou Veronikou a jej sestrou Katkou Koščovou sa rozhodli rozšíriť repertoár pesničiek určených pre deti a uvarili spolu  „neškodný makový vývar“ v podobe albumu Uspávanky. Vraj odporúča desať z deviatich detských lekárov. A tak sa dá predpokladať, že budú mamičky čoskoro spievať aj uspávanky nadýchané popom.

Martin, ako vznikla myšlienka nahrať album plný uspávaniek? Má to súvislosť s malým Matejom?
Určite áno. Inak by mi to ani nenapadlo (smiech). Takéto nápady prináša život. Vznikla skladba, dve, ktoré som hral ešte počas Veronikinho tehotenstva a malý na ne pozitívne reagoval. Tak sme sa dohodli s Veronikou aj s Katkou, ktorá prišla s už niekoľkými pesničkami, ktoré by sa hodili do tohto formátu. Dohodli sme sa, že to bude taký „family bussiness“ a pôjdeme do toho všeci traja. Dnešným dňom (9.9.2009, pozn. red.) je hotových dvanásť skladieb, plus jedno jemné outro  a viac ich už nebude.

Tým, že vznik tohto rodinného počinu inicioval aj malý Matej, plánujete ho využiť aj na obal albumu? Napríklad, Nirvana má na obálke albumu Nevermind malého chlapčeka, ktorý pláva v bazéne.
Nie, nie (smiech), obal je už hotový. Kreslila ho moja manželka Veronika a je celkom príjemný. Mateja do toho nechceme až tak zaťahovať, aby nám nenakladali za to, že sa ho už v takom útlom veku snažíme niekam dotlačiť. Ale už sa chystá aj stránka www.uspavanky.sk, kde budú fotky z nahrávania a na niektorých je aj Matej v celkom vtipných situáciách.

Pamätáš si uspávanky, ktoré ti ešte spievala mama?
Asi nie. Skôr si pamätám prvé ľudovky, ktoré som spieval s mojim dedkom. Ale záverečná skladba na albume No Code kapely Pearl Jam, je strašne fajn uspávanka, ktorú som počúval stále dookola. Pri nej som si povedal, že hudba nemusí byť vždy len dravá a chcieť zakaždým niečo vypovedať, ale môže naozaj upokojiť. Ale spomínam si, že celý ten album bol naozaj dobrý aj tým, že tam boli jemné skladby.

Už si počul nový Pearl Jam? (Back spacer, pozn. red.)
Singel áno, ale celý album ešte nie.

Ako sa ti pozdáva pilotný singel?
Trošku ma prekvapil. Neviem, či príjemne alebo nepríjemne, ale asi si na to budem musieť zvyknúť, ale to isté som zažil pri kapele Keane a jej treťom albume. Pri prvom počutí som neveril vlastným ušiam. Dal som si pauzu, znovu si to vypočul a už som si vravel, že to má zmysel, je to zaujímavé a je to vývoj. Aj tento singel Pearl Jam je taký „´80.“ Asi to nie je na škodu. Kam ďalej? Len sa to vždy vracia po dekádach.

Poďme späť k vám a vašim uspávankam. Ako dlho ste pripravovali a následne nahrávali tento materiál?
Skladby vznikali priebežne. Keď už sme vedeli, že ideme robiť uspávanky, tak sme si s Veronikou sadli večer za klavír a dali niečo dokopy. Nahrávať sme to začali začiatkom prázdnin, teda doma za klavírikom počas júla a augusta. S týmto materiálom sme prišli k Randymu do „štúdia sedem“ (Randy Gnepa, 7 Studio, pozn. red.), kde to celé čistíme, ladíme, mixujeme atď. Dokopy to trvá už tri mesiace. Nie vždy sme na to mali čas, väčšinou to vznikalo po večeroch.

Nebojíš sa porovnávania s Komajotou?

Nebojím sa porovnávania s Komajotou. Skôr s Čanakym a Podhradskou, čo je hádam jediný pár, ktorý v súčasnej dobe tvorí niečo pre deti. Aj preto sme si povedali, že skúsime ohroziť tento monopol (smiech).

Súrodenci Hečkovci tiež riešili niečo pre deti.
Viem, ale to ma minulo. Okrem nich aj Peter Nagy spravil detský album, ale nešlo o uspávanky. Toto je album, ktorý by mal slúžiť na upokojenie a pekné sny. Určite by ho nemali počúvať ľudia, ktorí sa chystajú na dlhú cestu v aute (smiech).

Zvykol si niekedy počúvať muziku pri zaspávaní? Možno ju počúvaš ešte aj teraz.
Teraz nie, ale mal som obdobie, kedy som bez toho nemohol zaspať. A dokonca som počúval svoj starý walkman, aby som doma nerušil. Pokiaľ nedošli baterky, tak sa to tam krútilo stále dookola a myslím, že to bola Nirvana – celkom dobrá uspávanka (smiech). Veľmi upokojujúci je album od Air s názvom Safari Moon a ešte soundtrack z filmu Milion Dollar Baby (naspieval Bono z U2, pozn. red.). Na jednej strane bol Air a na druhej vlastne Bono. Hralo to nonstop.

Púšťate Matejovi nejakú muziku?
No teraz ani nie. Sme radi, keď spí. Ale keď sme nevedeli ako ho uspať, tak sme púšťali uspávanky a ešte som mu nahral ovečku a „zalupoval“ som to na dvadsať minút. Tá ovca hrá asi tri minúty a nechcelo sa mi ju stále naťahovať. Tak som to nahral, vystrihol a nakopíroval na tých dvadsať minút. Celkom to zabralo. Okrem toho sme mu púšťali soundtrack k filmu Good Bye Lenin, čo je veľmi príjemná muzika a www.orenlavie.com . On je môj posledný objav. Je to trošku smutné, ale takisto upokojujúce. Jediné čo mohol zatiaľ počuť je Ouren Lavie, ovca a nejaké uspávanky.

Už si mu spieval niektoré z týchto vašich uspávaniek?
Musím sa priznať, že mi to robí celkom problém, lebo to je v rôznych polohách a o tej druhej, tretej ráno, keď ho chceš uspať, ten hlas to nepodá tak, aby sa nezľakol. Veronika mu dosť často spieva najmä Katine uspávanky. Tie sú celkom vydarené. Napríklad „Spinkaj sladko“. U nás to frčí normálne nonstop, keď nevieme, čo by na malého mohlo ešte fungovať.

Skús niečo zaspievať, je taký príjemný čas, po desiatej večer.

Hahahahhh, bonus. Bonusová skladba mala byť jedna metalová uspávanka. Neviem, či sa to tu hodí. Radšej nie. Text písal Michal Baláž, ktorý píše texty aj Komajote, a volá sa „Zlá uspávanka“. Možno raz, keď bude mať Matej svoju metalovú kapelu v pätnástich rokoch, tak ten text zhudobnia. Ale teraz sa to k tým uspávankam nehodí.

Chytá sa Matej, keď mu Veronika spieva?
Ale áno. Aj sa teším z toho, lebo je teraz navyše v dobrom období. Má päť mesiacov a je veľmi aktívny, počúva, teší a usmieva sa. Každým dňom nás niečím prekvapuje.

Bolo ťažké zvoliť motív na obálku?
Nebolo. V podstate sú tie uspávanky tematicky roztriedené. V niektorých je podmorská nálada a v iných zas vesmírna. Aj čo sa týka textov. Najmä tým sa Veronika inšpirovala. Vnútri je dvojstránka morská, dvojstránka vesmírna a na obale sú kvietky. Keď nad tým Veronika sedela, boli po celom dome papiere a fialová farba, vzhľadom k tomu, že booklet bude bielo-fialový. Aj za týmto je riadny kus práce. Samozrejme má na tom veľký podiel aj Kaťa, Randy, ktorý to celé mixuje a nahráva, tiež hostia ako violončelista Martin Michelčík, gitarista Peter Tomko,  Miro Szirmai nahral perkusie, v jednej skladbe sa ozve harmonika, ktorú nahral kapucín Ondrej Tkáč. Ešte by som chcel spomenúť textárov, ktorí nám pomáhali. Kaťa si napísala šesť textov, dva sme napísali my s Veronikou, dva brat a tiež Michal Baláž. Nesmiem zabudnúť na „Bobra“ (Michal Pivovar – Katin priateľ ), ktorý to dáva celé dokopy po tej manažérskej stránke, aby sme vedeli čo, kde, kedy. Aj on do toho dáva naozaj veľa času. A veľká vďaka patrí aj Stanovi Čorejovi. v jeho štúdiu www.mastering-sc.sk sme to celé mastrovali.

Spomínal si tematické rozdelenie Uspávaniek. Ktorá téma ti je bližšia? More alebo vesmír?
Nie som ani poverčivý, ani neverím na znamenia, zverokruhy atď., ale myslím, že škorpión je polomorský, aj keď som ho v mori nikdy nevidel (smiech).

V mori na púšti?
Keby tam bolo more, tak sa určite poteší (smiech). Ale asi aj vesmír aj more, lebo ani tam, ani tam som nebol. Dobre, pri mori som bol, ale osobne sa mi asi viac páči tá vesmírna dvojstránka. Je sýtejšia. Sýto-fialová. Neviem ako to vyjde z tlačiarne, ale zatiaľ to vyzerá pekne.

Bol si snílek, keď si bol mladší?
Bol som snílek aj som. Mám nedobrú povahu. Dokážem sa namotať na niečo a nechcem sa toho pustiť. Či už je to pozitívne alebo negatívne, takže veľa vecí riešim najmä vnútorne. A to nie je až tak príjemne, ani pre mňa, ani pre moje okolie, pretože som nejakým problémom veľmi pohltený, nikto nevie, o čo ide a navyše to ani nepoviem navonok. Dá sa povedať, že som snílek s tým pozitívnym aj negatívnym, čo to obnáša.

Keď v sebe niečo dusíš, dokážeš to teda dostať von skrz tú muziku?
Určite áno. To, že človek robí niečo a dostáva sa mu spätnej odpovede, je taká muzikoterapia a najmä toho autora samého. Mnoho ľudí robí a tvorí niečo kvôli tomu, aby najskôr pomohli sami sebe. Nevravím, je to dosť egoistické, ale super pocit je ten, keď to vedia pochopiť aj tí ľudia a dokonca vedia užiť ten liek. A najmä, čo sa týka Komajoty, nám veľa ľudí reagovalo pozitívne trebárs na skladbu Ukradnutý. Predovšetkým ľudia, ktorí sa rozišli a pochopili, že ten vzťah bol nie úplne dobre vymyslený. Tá skladba je aj o tom, že je viac byť sám ako byť s niekým, komu si ukradnutý. Táto skladba mala textovo veľký úspech. Dokonca ľudia, ktorí sa rozvádzali boli na to chvíľu namotaní. Z prvého albumu má silný text skladba Žolík. Je to terapia, ktorá v prvom rade vznikla pre autorov samotných, ale je naozaj dobré, keď je tam spätná väzba. To znamená, že nie sme až takí mimozemšťania, ale že ešte stále chodíme po tej istej zemi a zažívame tie isté veci, ako ľudia vôkol nás.

Pre koho by mal byť určený tento album uspávaniek?
Primárne dúfam, že to bude fungovať na malé deti, ktoré by sa mali upokojiť a mali by zaspať. Celý album je veľmi jemný, pomalý, zádumčivý a preto verím, že to bude fungovať veľmi pozitívne najmä na malé deti. A ako som už spomínal, niektoré skladby sú dermatologicky testované na našom synovi Matejovi (smiech), ktorý počul väčšinu tých skladieb a čuduj sa svete je v poriadku a aj pri nich zaspí. Samozrejme človek vždy robí kompromisy, aby to bolo zaujímavé aj pre normálnych ľudí – pre rodičov, pretože keď ja ako rodič počúvam jedno cédečko asi dvadsiaty krát dookola, tak už to trošku lezie aj mne na nervy. Dúfam, že cédečko nájde pochopenie a poslucháča v širších vrstvách. Ale určite nie je určený motoristom, kedy hrozí mikrospánok.

Text: Edo Kopček ml.
Foto: súkromný archív Martina a Veroniky Husovských

Martin a Matejjeden pomaranč

Matej HusovskýDajte mi mikrofónČo sa za mlada naučíš...

Kapelky: ,