Uprising 2016 – Reggae víkend číslo jeden opäť posunul vlastnú laťku o level vyššie

Po deviaty krát patril koniec augusta na Zlatých pieskoch oslave slobody, života a karibskej kultúry s odkazom najznámejšieho Jamajčana sveta. Na tento report som si nechal odležať víkend plný zážitkov, skúseností, ročník aký som ešte nezažil, a to nielen hudobne. Na Uprising sa po rokoch vrátili starí známi v sprievode vychádzajúcich top predstaviteľov new roots.

Písať o tomto festivale nezainteresovane a objektívne je hádam nemožné aj pre človeka, ktorý sa na Zlatých pieskoch zjaví výlučne z pracovných dôvodov alebo ako následok náhody. O to ťažšie to má človek, ktorý už sedem rokov leto uzatvára práve týmto eventom.

1. deň

Do areálu sme prišli niekedy o jednej, opäť bolo vidieť na prvý pohľad, že sa festival rozvíja. Žiadne radikálne zmeny síce nenastali, opäť však známe spoty boli vkusnejšie, vychytenejšie. Hlavný stage sa už chystal na otvárací koncert v podaní N3O Akustiky, ktorý mal začať o pol štvrtej ešte predtým sa však rozozneli Dub club stage. Akustika rozbehla dobrým koncertom a silno sa ujali najmä nové songy I’m Rastaman a Pridaj sa k nám.

Rovnako tak druhé pódium určené pre kapely, Arena, otvorila slovenská zostava, dnes už známa adresa, La3no Cubano. Na jednu z piesní si prizvali Erika Sulcza, frontmana Medial banana, v piesni Rozmarín Rumba Klády. Priznávam, La3no nie je muzika, ktorú by som si púšťal pravidelne v aute či do slúchadiel, ale ich koncert som videl veľa krát a vždy sa to oplatí. To isté potvrdili aj teraz a pre festival je len dobré mať rozmanitú domácu produkciu.

To už ale na hlavnom pódiu stáli The Congos. Teda skôr The Congos. Na niečo podobné si spomínam spred pár rokov, takisto na pieskoch. Podobný vibe „never tired Rasta“ išiel aj z ďalších pamätníkov, pánov z Israel Vibration. Do troch taktov ste boli v Trenchtowne 70tych rokov, real Rasta’s roots.

uprisingfest-54-of-76Prichádzal večer a s ním aj highlighty prvého dňa. V zapadajúcom slnku predviedla skvelý koncert Nneka. Videl som niekoľko záznamov jej koncertov, takže som vedel, že sa je načo tešiť. To čo však predviedla naživo v piatok večer bolo z iného sveta. Nádherná farba hlasu, ktorá túto speváčku zdobí vám zaručene privodí zimomriavky. Okrem hudobnej stránky takisto predniesla silný message v duchu Rastafari.

Osobne som sa veľmi tešil v prvý deň na Looptroop Rockers, na ktorých som v puberte vyrástol. Švédska hip hopová mašina bola naposledy na pieskoch pred piatimi rokmi, v roku 2010. A tak sa mi síce ťažko píše, že predsa časy vrcholu tejto kapely sú pravdepodobne za nami. Napriek tomu, že som sa na ich z hip hopu namiešanom world music dobre bavil a polku tracklistu si zaspieval s Promoe-m a Supreme-om nemôžem povedať, že by som padol na zadok. Zo šera kapelu nevytrhlo ani Embee-ho bicie, ktorými svojich kolegov na mikrofóne dopĺňal.

Na radu však prišiel druhý vrchol prvého dňa. KABAKA PIRAMID je mladým Jamajčanom, predstaviteľom new roots. Okrem mnohých spoluprác s hviezdami scény sa môže pýšiť aj niekoľkými produkciami, za ktorými stál Jr. Gong a.k.a. Damian Marley. Pre mňa vrchol celého dňa a jeden z najlepších koncertov na tohtoročnom Uprisingu vôbec.

Prvý deň sa chýlil ku koncu a zatiaľ čo Paolo Baldini a bratia Jacopo a Lorenzo Garzia, známy ako speváci talianskej kapely Mellow Mood na hlavnom pódiu sa chystalo pravé šialenstvo. Londýnski Modestep uzavreli prvý deň svojim dubstepom veľmi vydarený začiatok festivalu. Tí, ktorí vydržali si mohli vychutnať bláznovstvo tejto z polovice kapely, z polovice elektronickej skupiny. Basová linka „vytrhávala chumáče trávy i vlasov“, a ak ste sa náhodou ocitli po koncerte o desať metrov vzadu, nehrabalo vám. Prvý deň Uprisingu bol za nami a než sme si pri stanoch triedili myšlienky a zážitky pomaly svital nový deň.

2. deň

Až na zopár výnimiek je faktom, že Uprising sa pravidelne teší dobrému počasiu. Inak tomu nebolo ani tento rok, a tak sme sa v sobotu prebudili do krásneho slnečného dňa. Chill pri stanoch, či pri vode pred druhým večerom tak padol vhod. Program hlavného pódia zahájili handlovskí rapperi Moja Reč. Vystúpili spoločne s punkrockovou formáciou Komplot, s ktorou kedysi dali dokopy chytľavé demo, pochádza z neho dnes už slovenský hip hopový evergreen Motivácia či iné. Hneď po nich vybehli na pódium slovenská reggae „topka“. Medial banana dotiahla k hlavnému pódiu napriek obrovskej horúčave a priamemu slnku neskorého obeda úctyhodný dav.

uprisingfest-2-4-of-71Druhý deň sa nám pomaly rozbiehal a poriadne ho nakopli svojim balkánom Bosniaci Dubioza Kolektiv. Šialenstvo, bláznovstvo, nespútaná radosť, bašavel. Zopár pojmov, ktoré vám skrsnú v hlave počas ich koncertu. Teda, ak vás predtým ako vtrhnete do víru nespútaného tanca, ktorý na vás na koncerte tejto kapely skôr či neskôr skutočne príde, stihnete vôbec niečo pomyslieť.

Blížil sa večer a s ním aj vrchol celého festivalu. Ešte pred najväčšími peckami sme si strihli etno party od kapely Kassav, legendy Zouk z karibského Guadalupe. Na Arene sa prelínala ich show s Ras Muhamad-om. Osobne som sa na tohto Indonézijčana veľmi tešil a Ras, napriek tomu, že na hlavnom pódiu by jeho show dostala iný nádych odohral krásny koncert v doprovode Budapest Riddim Bandu. Tí sa tohto roku ujali role dvornej doprovodnej kapely na menšom z dvoch pódií určených pre kapely.

Ale rýchlo späť na main stage, na prvého mega headlinera tohtoročného slovenského reggae víkendu. Tarrus Riley si priniesol niekoľko posíl. Nechýbali love songy ako „Sorry is a sorry word“, „She’s Royal” alebo pecka Gimme Likkle One Drop”. Krásny koncert jedného z najlepších spevákov nielen vo svojom žánri. Už tradičnou devízou jeho koncertov je jamajský saxofonista číslo jeden Dean Freaser a takisto nie neznámou posilou je speváčka Aleine. Priznám sa, Tarrus je srdcovka a jeho koncert mi hnal slzy do očí, ale Aleine ma svojou energiou a najmä farbou hlasu v speve a parádnym „flove-om“ dostala na kolená. Z jedného špičkového koncertu sa nám tak stali dva.

uprisingfest-65-of-76Pa Pa Pau. Puppa Alba: „If you love Reggae music, say Yes Puppa!“ a dav vrieskal ako v tranze. Alborosie navštívil prvýkrát Uprising v roku 2010. Vtedy ešte ako vychádzajúca hviezda prvej triedy priniesol na začínajúci festival skvelú party. Šesť rokov ubehlo ako voda a obaja, Alborosie aj Uprising, vyrástli do nevídaných rozmerov. Pre mňa jeden zo štyroch alebo piatich vrcholov všetkých Uprisingov.  Alborosie patrí medzi top interpretov jamajskej kultúry a dnes by možno mnohí ani nespoznali, že je pôvodom Sicílčan. Obrovská energia, ale najmä posolstvo lásky kričí z každého slova, každého tónu a každého pohybu. A nemôžem špeciálne nespomenúť prekrásnu dámu a fantastickú vokalistku, Puppovu partnerku, Sandy Smith. Krásna žena s ešte krajším hlasom, Puppa, závidíme!

Záver programu hlavného pódia tohtoročného Upu patril jamajskému fantastickému Koshens. Mladý Jamajčan dal dokonalú dancehall-ovú bodku za deviatym ročníkom oslavy jednej z najrýchlejšie sa rozrastajúcich kultúr a hudobných žánrov súčastnosti. Hudobne a dramaturgicky asi najrozmanitejší ročník, ktorý splnil to, čo kedysi prehlásil v rozhovore jeden z organizátorov, priniesť na Slovensko festival, ktorý by prezentoval nielen reggae, ale celú komunitu cez ska, dancehall, hip hop a kopec iných.

Uprising patrí medzi špičku medzi festivalmi v strednej Európe. Už tradične sa na ňom schádza elita černošskej hudobnej tradície, ktorú stále častejšie, osobitejšie, no najmä precíznejšie a „našľapanejšie“ robia aj belosi. Uprising len podtrhuje, že hudba spája a je jedno odkiaľ ste alebo ako vyzeráte.

KOMPLETNÝ FOTOREPORT NÁJDETE TU!

text: Matúš Nakata

foto: Roman Denysov

Kapelky: