Od pondelka 12.apríla 2010 spustil exkluzívny ticketový partner – spoločnosť Eventim.sk predpredaj permanentiek na 14.ročník populárneho letného festivalu Summerbeach Rudava 2010 za neskutočne dobré ceny! Trojdňová permanentka stojí v predpredaji do konca apríla iba 12 EUR, v máji 13 EUR a od 1.júna už 14 EUR! Ceny na mieste: permanentka bude stáť 17 EUR, dennú vstupenku dostanete za 12 EUR. V cene permanentky, resp. dennej vstupenky je už započítané ubytovanie v stanovom mestečku.

Festival na Rudave je hudobným festivalom s najväčšou koncentráciou športovcov (1000), či už v podobe sexy beachvolejbalistiek v bikinách alebo urastených vodnopólistov. Výška štartovného na hráča do jedného z troch športových megaturnajov (beachvolejbal, plážová futbal a vodné pólo) je tento rok 15 EUR. Športové družstvá sa už teraz môžu registrovať na oficiálnej stránke www.rudava.sk v sekcii Turnaje, jednoducho prostredníctvom online formulára.

Festival Summerbeach Rudava 2010 sa uskutoční v termíne 23.-25.júla 2010 na tradičnom mieste v Rekreačnom stredisku Rudava – Malé Leváre so 4 hudobnými scénami (Hlavná, Electronic, Zion, Chillout), 3 športovými megaturnajmi (plážový volejbal / futbal / vodné pólo), nebudú chýbať rôzné sprievodné produkcie v rámci FunZone a prieméru tento rok bude mať aj festivalové Divadlo!

Zľavnenú permanentku v cene 12 EUR si môžete zakúpiť do 30.4. v predpredajnej sieti Eventim.sk – predpredajné miesta uverejnené na www.eventim.sk. Vidíme sa na Rudave!

Aký je tvoj vzťah k umeniu a k muzike celkovo?
Ježišmária. No keby som k tomu nemal taký vzťah ako mám, tak by som sa na to asi dávno vykašľal. Od malička ma v podstate sprevádza hudba a umenie ako také. Je to láska na celý život. A hudba? To je vášeň. Je v tom všetko. Neviem si predstaviť, že by som bez toho fungoval.

Aké vyjadrovacie možnosti ti dáva muzika? Mohol si písať básničky.
Maľovať neviem. Rád by som sa to možno niekedy naučil, ale asi vo mne nie je ten potenciál. Básničky som nikdy nepísal a k písaniu textov som sa dostal skrz hudbu. Nikdy som nemal takéto ambície. Skôr to bolo spojené s hudbou.

Naša webka sa volá moja muzika. Aká je tá tvoja?
Pestrá. Nedá sa povedať, že počúvam len to a to. Častokrát to záleží od nálady a tým, že sa v tej hudba veľmi šprtám a veľmi sa o ňu zaujímam, viem si tú správnu hudbu namiešať podľa chuti, aby som vedel dobre fungovať.

Aké hudobné polohy ti najviac vyhovujú?
Vieš čo, mne nevadí ani agresívna hudba, ale skôr mi v nej vyhovuje istá temnota. Veľmi sa mi páčia škandinávske kapely. Takže niečo v tom duchu, ako napr. speváčka Stina Nordenstam. Zhruba to ma vystihuje.

Svojho času, keď ste pripravovali váš aktuálny album Ikony, ste prehlásili, že bude najtemnejší z celej vašej diskografie. Čím je najtemnejší podľa teba, pretože mne až taký temný nepríde.
Áno, ja som mal ten pocit, keď sme ten album písali. Mal som ten dojem, pretože sám som prežíval krízové obdobie, ale s odstupom času mám pocit, že z toho albumu ide veľké svetlo. Takže nie je tak temný ako som si myslel v momente, keď sme ho nahrávali.

Osobne mi príde veľmi romantický.
Vyjadrujem sa spôsobom, ktorý si  ľudia môžu spliesť s romantizmom. Ale ja som skôr trpký romantik. Jednoducho len zachytávam to, čo život prináša.

Čítaš nejakú poéziu?
Čítal som a musel som čítať. Navštevoval som konzervatórium, čiže jednak som čítal a tiež aj prednášal. Od istého momentu, kedy mi moja profesorka povedala: „Rasťo, ty dokážeš veľmi pekne písať“, som už nemusel prednášať cudzie veci, stačilo, keď som interpretoval tie svoje.

Aký je tvoj najobľúbenejší verš z tých všetkých krásnych textov, ktoré si napísal?
Oh, to si ma zaskočil. Neviem to povedať. Taký silný leitmotív je asi Nestrieľajte do labutí, v ich krídlach ste sami ukrytí. Ten mi teraz narýchlo napadá.

Písal si napríklad aj pre Katku Knechtovú, ktorá hrala deň pred vami tu na Rudave. Ako došlo k vašej spolupráci? Poslal si jej text?
Nie. Poznáme sa veľmi dlho a v podstate to vzniklo ako z núdze cnosť. Ešte pri albume Experiment chcela Peha nejaké texty. Bol som v štúdiu, prišiel za mnou Maťo (Martin Migaš, bubeník Pehy, pozn. red.) a povedal: „Píšeš krásne texty, nechcel by si skúsiť napísať niečo pre nás?“ Prerušil som stav meditácie a  napísal som skladbu Hypnotická. Pri ďalšom albume za mnou došla Katarína s tým, že má pesničku, s ktorou si textári nevedia poradiť. A tak vznikla skladba Za tebou. Odvtedy s Katarínou veľmi intenzívne komunikujeme a na jej sólový album som napísal až štyri texty.

Kapela Nocadeň získala na našej scéne aj práve vďaka tebe postavenie básnikov. Kde hľadáš ty inšpiráciu? Predsa len ťa osobne radím medzi najsilnejších textárov u nás na Slovensku.
Veľakrát tá inšpirácia, či nápad, prichádzajú v nečakanej chvíli, keď nad tým nesedíš. Vtedy je ideálne mať niečo po ruke, kam si to zapíšeš. Takto som si zapísal veľa nápadov. Fungujem ako nejaké médium, preto ti neviem povedať ako to vzniká, lebo ja sám neviem popísať ten proces. Proste v sebe cítim niečo, čo musím jednoducho v daný moment zachytiť a viem, že ak to neurobím, tak spravím veľkú chybu. Veľakrát to prichádza spontánne. Sú samozrejme chvíle, kedy nad tým sedím, keď treba veci dokončiť, ale to už je skôr technická záležitosť.

Si veľký slovíčkar?
Áno je to tak, že tá prvá verzia textu je odlišná od tej, ktorá napokon vyjde a vždy si nechávam istý odstup. Po čase sa na to pozriem, zistím či tam netreba vymeniť nejaké slovo, či by sa to nedalo vyjadriť inak, a potom to posielam bratovi, ktorý je mojím prvým kritikom. Akonáhle by to tým sitom neprešlo, viem, že to nemôžem posunúť ďalej. A samozrejme mám aj pár známych, takže keď mám chuť, tak im spontánne pošlem svoje nové veci a čakám, ako na to zareagujú.

Rasťo, veľmi rád čítam tvoje texty, majú hĺbku a veľkú výpovednú hodnotu. Keď teda pošleš tieto svoje texty tým ľuďom, nestáva sa, že ich pochopia v inej rovine?
Mňa častokrát poteší, keď tam niekto nájde to, čo som tam pôvodne nezamýšľal. Takto vznikol aj môj záujem o písanie. Bolo to v dobe, kedy sme v škole dostali zadanie a môj slovenčinár začal hľadať skryté významy vo veci, ktorú som napísal. Vtedy ma to nakoplo a vedel som, že asi vo mne niečo drieme.

Viem, že u vás v rodine máte vzťah k literatúre. Kedy ťa literatúra oslovila a ktorý prvý počin?
Hlavne k textom a k hudbe nás viedol náš otec. On bol ten, ktorý prišiel s veľkým kufrom básnických zbierok a vravel nám, aby sme to skúšali zhudobňovať. Takto som sa ja dostal k textom a k básňam. Ak hovoríme o slovenských autoroch a textároch, tak veľkou legendou je pre mňa Kamil Peteraj. Pred ním mám veľký rešpekt.

A čo bolo ešte v tom kufri?
Jéjda, to už chceš odo mňa veľmi veľa. Vtedy som mal asi dvanásť rokov. Už si presne nespomeniem.

Máš vzťah k francúzskej avantgarde? Baudelaire alebo Appolinaire.
Priznám, že už sa v tom nešprtám. To bolo obdobie, kedy som dospieval a mal som vtedy asi sedemnásť rokov. Vtedy som prekliatych básnikov vnímal veľmi intenzívne. Ale teraz už ani nie.

Čo chystáte na jeseň?
Sú tam naplánované nejaké koncerty. Dostali sme sa do obdobia, kedy nejako extrémne neplánujeme a nechávame sa prekvapiť tým, čo život prinesie.

Aj vás takto vnímam, že Nocadeň je pokojná kapela. Odohráte si koncertík, ale žiaden blázinec okolo toho.
Veci fungujú tak, ako fungujú a nemá zmysel niečo znásilňovať. Ak chceme natočiť ďalší album, tak viem, že si musíme dať istý odstup a musíme tie pocity, ktoré v nás sú, nejakým spôsobom stráviť, aby sme sa vedeli opäť plne sústrediť na ďalšie cédečko. Takže sa nesnažíme znásilnovať múzu.

Ostal vám nejaký nevydaný materiál?
Práve, že nie. Snažíme sa robiť na veciach tak, aby sme ich dokončili a nejaký odpad nám nevzniká. Pravdupovediac, čo sa týka hotových pesničiek, zastavili sme sa na čísle nula. Nemáme žiadnu, ktorú by sme mali v zásobe a vracali sa k nej. Takže zase čistý nepopísaný papier a začíname odznova.

Texty, ktoré píšeš obsahujú zaujímavé myšlienky. Myslíš, že sú ľudia v dnešnej dobe schopní vnímať text alebo len hudbu a baviť sa?
Na Slovensku sa dosť rieši textová stránka, čo je veľmi dobré, aj keď mám pocit, že v poslednej dobe tá úroveň nie je podľa môjho vkusu. Ale je tu stále veľa dobrých autorov, ktorí vedia napísať zmysluplné texty a na tak malú krajinu to je myslím dosť dobré.

Riešiš aj to, čo slovenský poslucháč chce počuť?
Ja to neanalyzujem. Keby som sa začal zamýšľať nad tým, čo chce slovenský poslucháč počuť, tak by som sa asi chvíľami veľmi čudoval, čo to píšem.

Aký je teda podľa teba slovenský poslucháč?
Rôznorodý. Nechcel by som povedať nejaký ortieľ, že slovenský poslucháč má skazený vkus. Teší ma, že je tu aspoň hŕstka ľudí, ktorí dokážu vnímať hudbu tak, ako si to predstavujem ja.

Kde stále nachádzaš silu písať texty a robiť muziku?
Je to vášeň od detstva. Milujem hudbu. Neviem a ani si to nechcem predstaviť, že by som s tým prestal. Chuť tvoriť je stále vo mne a myslím si, že ma nič neodradí.

Kedy vznikla spolupráca s tvojim bratom? Nebolo to najprv o tom, že s bratom nie?
Odjakživa to bolo o tom, že budeme spolu hrať v jednej kapele. Keď chceš založiť kapelu, potrebuješ dobré zázemie a piliere, ktoré ti to fakt podržia. Prvú kapelu sme založili, keď som mal dvanásť rokov a vtedy sme aj spolu začali skladať pesničky.

Text: Edo Kopček ml.

Foto: Zuzana Križalkovičová (Bláznivé leto 2008)

A ako bonus, galériu z celého festivalu Bláznivé leto na Domaši 2008
http://gallery.me.com/dominik.petro#100012

]]> http://www.mojamuzika.sk/rozhovory/rasto-kopina-muza-sa-nema-znasilnovat/feed 0 http://www.mojamuzika.sk/festivaly/rudava/hudba-z-marsu-fotoreport http://www.mojamuzika.sk/festivaly/rudava/hudba-z-marsu-fotoreport#comments Mon, 24 Aug 2009 08:47:53 +0000 Redakcia http://www.mojamuzika.sk/?p=682 Kapela Hudba z Marsu sa predstavila ako jeden z headlinerov festivalu Rudava. Na koncerte vytvorili skvelú atmosféru, zabával sa naozaj každý. Kapela momentálne dokončuje klip ku skladbe Tanečná, v ktorom budú účinkovať aj známe celebrity. Táto skladba sa začína objavovať v novej našlapanej verzií aj v slovenských rádiach. So skladbou továreň na sny kapela úspešne bojuje v hitparáde Velka sedma legendárneho [...]]]> Kapela Hudba z Marsu sa predstavila ako jeden z headlinerov festivalu Rudava. Na koncerte vytvorili skvelú atmosféru, zabával sa naozaj každý. Kapela momentálne dokončuje klip ku skladbe Tanečná, v ktorom budú účinkovať aj známe celebrity. Táto skladba sa začína objavovať v novej našlapanej verzií aj v slovenských rádiach. So skladbou továreň na sny kapela úspešne bojuje v hitparáde Velka sedma legendárneho pražského Rádia 1. Na túto skladbu kapela pripravuje animovaný videoklip a na jeseň sa môžeme tešiť na ďalšie koncerty.

Text a Foto: Bubu Majka

Festivaly sú skvelou príležitosťou stretnúť nespočetne veľa muzikantov v priebehu dvoch maximálne troch dní. Niektorí utekajú hneď po skončení svojho vystúpenia na ďalší festival a iní zas ostanú a sledujú vystúpenia svojich kolegov, ktorí s nimi v ten deň zdieľajú to isté pódium. Katku som sa snažil “odchytiť” už dlhšie, ale jej zaneprázdnenosť mala za následok, že sa naše cesty spojili aj vďaka mojim povinnostiam práve na festivale Summerbeach Rudava v Malých Levároch pri Malackách. Čo má Katka nové, či sa jej podarilo stretnúť sa s PJ Harvey, s ktorou ju spája spolupráca s producentom Head-om a prečo sa dala ostrihať odhalia nasledujúce riadky.

Katka, naposledy sme sa videli v apríli. Ako sa ti darí a čo máš nové?
Darí sa mi dobre. Hráme s kapelou na mnohých tohtoročných festivaloch a užívame si letnú atmosféru, i keď sa prihodí niečo negatívne na tých festivaloch ako napr. pád stanu na Pohode alebo ak niekam príde menej ľudí ako obvykle. Nás to našťastie zatiaľ obchádza a strašne sa teším z našich koncertov.

Nemáš pocit, že na Slovensku je už toľko letných akcií a festivalov, že vzniká pretlak, čo sa môže odzrkadliť aj na nižšej návštevnosti?
Určite áno a myslím si, že sa to preriedi a možno bude hrávať aj menej kapiel. Uvidíme ako sa to vyvinie. Bude to tak ako to má byť.

Keď sme sa naposledy stretli v Poprade na tvojom koncerte, prezradila si mi, že odlietaš na nejaký čas do Francúzska, kde si sa aj mala stretnúť okrem iného s PJ Harvey. Podarilo sa?
Musím povedať, že nie. Stretla som sa iba s jej gitaristom, kapelou a producentom Head-om, ktorý robil aj na mojom albume. S nimi som sa veľa zhovárala, ale PJ prišla tesne pred koncertom a po ňom vzápätí odišla. Head vravel, že sa snaží o maximálnu koncentráciu, čo ja úplne chápem, pretože sa správam úplne rovnako. Aj keď sme ešte hrávali s Pehou, snažila som sa pred koncertom generovať energiu, ktorú v sebe mám.

Počula PJ Harvey nejaké tvoje veci?
Jasné, bavili sme sa o tom. Veľmi sa jej tie veci páčia. Len tým, že je zaneprázdnená, nebola šanca sa o tom porozprávať. Pripravujeme niečo s Headom dobudúcna, tak uvidíme.

Konkrétnejšie?
Nebudem to rozoberať, lebo plány sú a sú to zároveň také moje sny, ktoré tú moju muziku môžu posunúť do inej roviny, keďže už skladám ďalšie piesne. Veľmi si želám, aby sa to uskutočnilo a preto to ešte nebudem prezrádzať. Najbližšie čo mám nové, je turné s mojou kapelou po Slovensku a v Čechách.

Aké sú tvoje nové skladby?
To ešte neviem posúdiť. Sú to skice nad ktorými momentálne rozmýšľam a chcem na nich pracovať ešte minimálne rok. Je to strašne čerstvé.

Ako si spokojná so zvukom, ktorý vytvárate s chalanmi na pódiu? Predsa len máte iný zvuk ako mala Peha.
Chceme, aby to bolo rockovejšie a hlavne živšie. A tiež aby sme boli kapela, ktorá hrá s energiou a nejakým výrazom. Samozrejme vychytávame veci, ktoré sa dejú, pretože festival je nevyspytateľná záležitosť.

Polovicu leta máme za sebou. Ako si ju prežila a čo ťa čaká v auguste?
Mám strašne veľa práce. Venujem sa jednak festivalom, na ktorých hrám, pripravujem ďalší singel s ďalším videoklipom, ktorý bude predznamenávať moje jesenné turné. Popri tom riešim vlastnú bytovú otázku. Je toho dosť a všetky dni sa mi zlievajú, sú preplnené informáciami, plánmi a tým, čo sa momentálne realizuje.

Máš šikovnú manažérku.
Áno, mám J Bez nej by som to nezvládla.

Minulý týždeň som bol na Pohode. Napriek nešťastiu, ktoré sa tam stalo a tomu, že som bol pred tou arénou, ktorá spadla, chcem pripomenúť, že ústrednou témou tohtoročnej Pohody, bola sloboda. Cítiš sa teda po 20 rokoch od nežnej revolúcie ako človek aj ako umelec slobodná?
Mám pocit, že slobodu si musíme nejako vydobyť sami. Sloboda má rôzne podoby. Pamätám si obdobie, keď som sa v Pehe necítila slobodná a musela som urobiť niečo pre to, aby som sa slobodná cítila. A myslím, že je to tak vo všetkom. Stále sú ľudia, ktorí nám budú určovať niektoré nezmyselné pravidlá, ale je na nás, aby sme z nich vyťažili maximum, aby nás pri tom sprevádzali príjemné pocity a aby sme dokázali žiť náš vlastný život. Vždy verím v silu ľudskej energie, v ľudskú myseľ a v schopnosť človeka.

A ako sa vyvíjala osobnosť Katky Knechtovej? Napríklad v trinástich je človek už v puberte.
Bože (smiech), na to sa už ani nepamätám. Fakt nie. To by sme sa dlho rozprávali.

Nechala si sa ostrihať. Prečo?
Priznám sa, že som to s tou červenou farbou trocha preháňala. keďže sa rýchlo zmývala, bolo potrebné farbiť si vlasy každé dva týždne. A tá farba trocha nabrala na … tie vlasy už horeli! (smiech). Ostrihať sa, bola jediná možnosť. Neľutujem, cítim sa veľmi dobre.

A slobodná :)
Áno, slobodná. Aj vďaka vlasom

Ďalšie články s Katkou:

http://www.mojamuzika.sk/rozhovory/katka-knechtova-vsetko-inak-vyzera-dostala-som-priestor-a-posuvam-sa-dalej

http://www.mojamuzika.sk/novinky/katka-knechtova-v-oktobri-prvykrat-na-samostatnom-koncertnom-turne

Text: Edo Kopček ml., Zuzana Bogdaňová
Foto: Daniel Ščepka

Ako sa darí  tohto roku kapele Kryštof na festivaloch?

Dobre. Akurát, že sme si tento rok vybrali menšie festivaly. V jeseni budeme robiť novú dosku, ktorá by mala vyjsť v januári a vo februári oslávime 15 rokov fungovania kapely. Vybrali sme si 3 najväčšie haly v Čechách, v Brne, Ostrave a Prahe, ktoré by sme samozrejme chceli naplniť. Očakávame dvadsať až tridsať tisíc ľudí. Tým, že na naše najväčšie festivaly chodí takéto množstvo ľudí, tak sme vlastne nechceli, aby nás tam videli a potom si povedali: „Videli sme ich pred polrokom,“ a práve preto sme tam chceli chýbať, aby si povedali, že nás tam napríklad nevideli a až pôjdeme to turné, tak aby mali tú chuť prísť sa na nás pozrieť.

Ako často sa Vám darí koncertovať  na Slovensku?

Vlastne tým, že sme vzali v Čechách veľa malých festivalov, tak sme si povedali, že by sme mohli vziať aj viac koncertov na Slovensku a tým pádom u vás hráme asi desaťkrát, čo je asi najviac.

Ono to pôsobí  ako také malé turné.

Áno, už je to ako malé turné. Ten to víkend hráme na Slovensku hneď trikrát. Zas je to pre nás niečo iné, pretože v Čechách sme zvyknutí, že ak vylezieme na pódium, sme tam za hviezdy. Tu ľudia vedia, že existuje Kryštof, poznajú pár našich pesničiek, ale tá kapela si ich musí získať. Keď sme hrali na prvom Orange festu (Orange Music Summer Domaša, 4.júl 2009, pozn. red.), tak sme hrali pred Polemicu a po No Name o deviatej večer a keď sme zišli z pódia tak nám stage manažérka povedala: „No, myslela som si, že je to dramaturgický omyl, dávať vás večer takto medzi No Name a Polemic, ale som prekvapená. Bolo to veľmi dobré a tých ľudí ste proste dostali.“ Takéto veci sú pre nás veľkou radosťou, keď dokážeme strhnúť to publikum, ktoré nejde vyložene na Kryštof a neberie nás ako také hviezdy, jak je tomu v Čechách.

U nás si ľudia pamätajú singel Obchodník s deštěm, čo bola hitovka ešte v roku 2003, kedy ste u nás hrali na turné s Rišom Mullerom. Vtedy, si pamätám, že ste lozili po konštrukcii pódia. Ešte to praktizujete? Predsa len ste tento kúsok dnes vynechali.

Zrušil som to v tomto lete, pretože som po tých konštrukciách lozil 7 rokov a pesničku, počas ktorej som takto vystrájal sme vyradili z koncertného playlistu, takže už počas toho vystúpenia na to nie je veľmi miesto. Tiež si myslím, že to už nie je nutné. Časom si možno vymyslíme niečo iné.

Ak si dobre pamätám na ten spomínaný koncert v 2003 a porovnám si ho s tým dnešným (Summer Beach Rudava, 25. Júl2009, pozn red.), tak by som povedal, že ste sa viac dali na skáčko.

Nie, to je iba náhoda. Pesničku „Ženy“ sme hrali rovnako 9 rokov a počas nášho akustického turné po divadlách a univerzitách sme obmeňovali náš materiál, aby to pre tých ľudí nebolo o tom istom, a tam sme z tej skladby urobili ska-verziu. Povedali sme si, že by sa v tejto verzii hodila aj na festivaly a ľudia si viac zatancujú. Ale v ska máme 4 pesničky na piatich albumoch, čo zas nie je veľa. Ale ak odznejú počas hodinového koncertu, tak to tak vyzerá, že sme sa k tomu nejako viac priklonili.

V Čechách momentálne bodujete s vašim aktuálnym singlom „Atentát.“

Áno, ale na Slovensku až tak nie.

Nie je potom chyba vo vydavateľstve, že to u nás nie je tak tlačené?

To je skôr rádiami. Sledovali sme, že sa u vás dosť hral „Rubikon“. Proste tie rádiá to buď chcú alebo nechcú hrať.

Čo ste si pre fanúšikov ešte pripravili k oslavám vašich pätnástin?

Okrem tých troch veľkých koncertov, ktoré chceme, aby boli na európskej úrovni, akoby prišli zahrať Coldplay alebo Depeche Mode, samozrejme nebudeme vyzerať ako tieto dve kapely, ale ako „těch sedm chasníků z Česka,“ ale chceme, aby náš stage a všetko ostatné malo tú náladu a vyzeralo, akoby prišla kapela zo zahraničia. A tiež chystáme taký projekt, ktorý ešte nechcem veľmi prezrádzať, pretože niečo také v Čechách ešte nikto nerobil a bude to svojim spôsobom unikát.

Okrem toho, že Vy ako frontman musíte pumpovať  tú energiu do publika, nemožno si nevšimnúť aktivitu zvyšku kapely, ktorá sa na pódiu naozaj rozbíja.

Tak trochu sme sa to aj naučili. Keď sme v Čechách prerazili, tak sme mali spoločne odohrané asi tri spoločné koncerty. A potom od jesene 2001 sme do roku 2003 odohrali cez 360 koncertov, čo znamená, že sme hrali každý druhý deň. Ľuďom v Čechách sme chceli dokázať, že „Lolita“ ani „Ženy“ nebol zázrak a že sme živá kapela. Predsa sa len o nás trocha v začiatkoch písalo, že sme kapela okolo nejakého moderátora. Časom sme sa uvoľnili a zistili sme, že musíme robiť show pre ľudí. Od albumu Mikrokosmos to dávame akoby „dohromady a kluci si dělají tanečky,“ aby ľudia mali aj vizuálny zážitok z našej hudby, ktorú si môžu pustiť aj doma.

Chystáte nekajú  zaujímavú spoluprácu?

Neviem či sa to uskutoční, ale radi by sme mali zahraničného hosťa na pripravovanom albume. Máme „v merku“ jednu speváčku a jedného speváka z veľkých kapiel. Pokúšame sa ich kontaktovať prostredníctvom vydavateľstva. Ale pokiaľ to nevýjde, tak mať tam niekoho „v úvodzovkách béčkového“, je zbytočné. Pre našu radosť tam chceme niekoho veľkého a pokiaľ to nevýjde, tak to bude zase Kryštof. Myslím si, že to stejne ľuďom nič moc nedá. Je to skôr potešenie pre tých muzikantov, že si v štúdiu zaspievajú s niekým známym.

Ako to vyzerá v Čechách s hudobnou scénou? Je zdravá? Vyvíja sa?

Ale áno, niečo sa deje. Vždy sa niekto nový objaví. Samozrejme, veľký háčik je v médiách. Napríklad rádiá nedávajú až tak veľa priestoru novým interpretom, ale ja sa zas na druhej strane nemôžem sťažovať, keďže nás hrajú a teším sa z toho. Ak by som bol v pozícii kapely, ktorá je na začiatku, tak by ma to mrzelo viac. Je to vec, ktorá sa o Čechách vie. Zato sa u nás vytvorili veľké, úžasné festivaly, ktoré sú aj európskeho kalibru.

Sledujete aj slovenskú  scénu?

Slovensko sledujeme, keď  sem jazdíme. V Čechách sa hrá No Name, hrála sa Peha a to je vlastne všetko. Desmod to skúšal niekoľko krát. Nejak sa im to však nepodarilo. Napríklad Horkýže Slíže rádiá u nás nehrajú, ale sú strašne populárny, čo sa týka koncertov. IMT Smile v Čechách nefungujú. Náš kontakt so slovenskou scénou je naozaj, len keď tu hráme. Vieme, že existuje Hudba z Marsu, Puding Pani Elvisovej a Chiki Liki Tu-A. Ak sa ale človek zaujíma o hudbu všeobecne, tak vie, čo sa deje v jednotlivých krajinách, či je to Slovensko, Česko, Poľsko.

Aký  je dnešný český fanúšik?

Mám pocit, že je viac spútaný  ako ten slovenský. Slovenské publikum je impuzívnejšie, pretože sa nechá strhnúť. Na Slovensku na nás tancujú aj punkáči, čo sa nám v Čechách nemôže stáť ani náhodou. Naposledy po nás nejaký punkáč na festivale hodil pivo. Dva krát. Prvý krát, keď ho hodil, povedal som mu, že mu rozbijem držku. A keď hodil ďalšie tak som tam skočil a naozaj mu ju rozbil. Ale u vás to akoby nebolo. Zdá sa mi, že tí punkáči, skáčkari a iní idú na festival ako na nejakú párty. A ak sa im niečo páči, tak si to užijú. V Čechách sme rozdelení na komerciu a nekomerciu. Čo sa hrá v rádiách, tak to je sračka pre niektoré typy. Čo sa nehraje v rádiu a je sračka, je pre nich dobré, pretože to je strašný underground.

Ako ste na tom momentálne s novým materiálom?

Tým, že v jeseni nahrávame nový album, sme boli už aj v štúdiu a máme nahraných 5 nových skladieb a ďalších 6 máme vybraných. Niekedy v októbri začíname točiť. Chýba nám síce ešte 5 textov, ale pracujeme na tom. Musíme to vydať, veď máme zabookované haly na turné. (smiech)

Čo robíte pre to, aby vaše skladby nezneli rovnako?

Neviem. Proste ideme do štúdia a dávame tej pesničke to, čo potrebuje. Prvé dve dosky sme točili s jednym producentom a od tej doby producentov striedame, pretože si myslíme, že ten producent ak je schopný a pokiaľ kapela sama vie kam má ísť, dokáže ju posúvať, môže zaexperimentovať.

Pomohli vám producenti v niečom?

Určite. Vždy mám predstavu a ten pohľad zvonku pomôže. Nechceme dopadnúť ako mnoho iných kapiel, ktoré znejú stále rovnako.  Vieme, že sme Kryštof a máme špecifický zvuk, nech s nami točí Honza Muchow alebo chalani z Bratislavy, je to jedno. Chceme ísť proste ďalej. Nechcem, aby si fanúšik povedal: „Ty vole, to je furt stejné.“

Kam sa kapela Kryštof ešte môže posunúť?

Vždy to sú zvukové  možnosti, ktoré sa dajú využiť. A tiež rytmické. Záleží na tom, čo človek zloží a ako sa s tým materiálom dá pracovať. Človek sám chce robiť veci inak. Je to trocha riziko, že sa to ľuďom nebude páčiť a nemusí ich to osloviť. Ale rovnako môžete získať nových fanúšikov.

Čo Vám osobne chýba na českej hudobnej scéne?

Česky spievajúce kapely. Mám pocit, že je trend robiť a spievať anglicky. Mňa to nebaví. Tie kapely väčšinou znejú ako niekto z vonku a prečo počúvať české Placebo spievajúce anglicky, keď si môžem vypočuť originál. Chýbajú mi dobré texty. Kto mňa z českých kapiel oslovil aj textovo je napríklad Xindl X. Má pre mňa odkaz, myšlienku a mám pocit, že mi ten človek chce niečo povedať. Ten ma baví, ale jinak je česká scéna pre mňa príliš anglická.

Ako u vás superstáristi zmenili alebo preformovali scénu?

Nijako. Zo začiatku to zdeformovali úplne, prišiel obrovský boom, človek mal pocit, že normálne kapely nemôžu prežiť, a vrátilo sa to do tých správnych koľají. Jediný kto vlastne ostal a funguje, aj keď vôbec nie tak ako fungoval na začiatku, je Aneta Langerová. Snaží sa ísť svojou cestou a robiť svoje pesničky. Riskuje a aura kolem ní trochu opadla. Ale snaži se to dělat po svém. Ona je človek zo Superstar, ktorý u nás funguje. Ešte sú títo ľudia v muzikáloch, ale táto hudba ide mimo mňa.

Text: Edo Kopček

Foto: Kryštof

Slovenských speváčok nie je veľa. Teda nie tých, ktoré to dotiahli vysoko. Počas svojho koncertu na festivale Summerbeach Rudava ma zaujala mladá speváčka, ktorá sa spevu venuje už nejaký ten piatok. Po koncerte som ju odychtil v backstage-i, keď balila s chalanmi aparát a poprosil ju o rozhovor. Vo veselej festivalovej nálade sme si sadli k pivu aj s jej troma kamarátkami a najväčšími fanynkami a spoločne sme ju bombardovali otázkami. Vanda je veselá dievčina, príjemná a ukecaná. Muzika ju baví a najväčšou zbraňou je jej farba hlasu. To jej môže závidieť hociktorá speváčka. Talent jej nechýba, už len ustáliť kapelu a zapracovať na koncertnom prejave a tiež na tom, aby ju bolo vidieť na čo najväčšom počte akcií. Ako sme sa obaja s Vandou zhodli, raz sa to určite príde.

Vanda, predstav trošku seba a kapelu. Odkedy fungujete v tomto zložení?
Pesničky skladám od svojich dvanástich, takže už je to desať rokov. K chalanom z mojej súčasnej zostavy som sa dostala náhodou. Pred tým som hrala v Nitre v kapele The Red One, kde som pôsobila ako speváčka a pomedzi to som písala aj naďalej vlastné veci. Časom som sa chcela osamostatniť a ísť ďalej svojou cestou. Chalani, s ktorými hrám, to bola super-náhoda. Presťahovali sme sa do Bratislavy, hľadala som muzikantov, s ktorými by som hrala a natrafila som na Marcusa. Teda, aby som to uviedla na správnu mieru, ešte pred dvoma rokmi sme hrali s The Red One na Rudave v rámci súťaže Echo Makez Star, myslím, že Marcus bol vtedy jedným z členov poroty. Po koncerte prišiel za mnou, vymenili sme si čísla, povedal, že si zavoláme a vyparil sa. Nevideli sme sa vyše roka, aj viac. Stretli sme sa až v jednom bratislavskom podniku a dali sa do reči. Najprv som ho nevedela zaradiť, že odkiaľ sa poznáme, no po čase sme prišli na to, že z Rudavy. Bavili sme sa celý večer, medzi iným som mu spomenula, že hľadám muzikantov pre svoju vlastnú kapelu. A tak sa to nejak rozbehlo…Marcusovi sa tie skladby zapáčili a rozhodol sa ísť do toho. Aj oboch Marekov má na svedomí on (smiech).

Tak teda Vanda vznikla aj vďaka Rudave
Jasné

Aký obsiahly je tvoj repertoár?
To je ťažko povedať. Mám zložených cez 80 vecí. V repertoári, ktorý hráme, je trinásť vecí, už aj s gitarou. Pred mesiacom sme gitaristu ešte ani nemali. Ale s Marcusom hrávame asi dvadsať skladieb.

Podľa čoho ste ich selektovali? Predsa len číslo osemdesiat je dosť vysoké.
Vieš, keď máš veľa vecí, tak ti vynikne aj veľa tzv. „odpadu“. Keď sme si ich prehrávali s Marcusom, tak sme vyberali tie, ktoré sa nám obom najviac páčili. Samozrejme kopec skladieb ešte čaká v rade

Koľko koncertov ste už odohrali v tomto zložení?
Predošlý bubeník nás opustil asi po trištvrte roku a na jeho miesto zasadol na bubenícku stoličku Marek, bývalý bubeník kapely Sako. Pod menom Vanda sa odohralo 5 koncertov vrátane dnešného. V tomto novom zložení hráme necelé tri mesiace.

Je to už stabilná zostava?
Dúfam, že áno. Mám ich strašne rada ako ľudí aj hudobníkov. Každého z nich. Nemôžem ti odpovedať na tvoju otázku za nich, ale verím a dúfam, že áno.

Bola si už aj v štúdiu? Je tento tvoj materiál nahraný?
Jasné, nietoré nahrávky sa točili aj v štúdiu, niektoré iba tak doma na kompe. Všetky skladby, ktoré sú doteraz nahraté, som nahrala s kamarátom Peťom z Nitry (klávesák kapely Gladiátor, pozn. redakcie). Asi od 13 rokov som postupne s ním začala nahrávať prvé demáče, strašne som mu vďačná za pomoc a ochotu. Tiež nahrával náš prvý koncert v Nitre (november 2008).

Kedy sa to bude aktualizovať?
Myslím, že na jeseň by sme sa mohli pustiť do nahrávania.

Kde si niečo môžu ľudia vypočuť pesničky kapely Vanda?
Určite na webstránke www.vandamusic.com, ktorá je teraz vynovená. Tiež nás nájdete na Facebooku a Myspace. Priebežne stránky updatujeme a najlepšie bude, ak prídete na náš koncert. (smiech)

Čo ťa inšpiruje pri tvorení muziky?
Bežný život, veľmi často medziľudské vzťahy, ale občas to príde „let tak“, bez nejakého konkrétneho dôvodu. Napríklad pesnička Norway sa mi snívala. Videla som rôzne obrazy, miesta a farby a presne som vedela v akých tóninách ich zahrám aj ako sa musí ta pieseň volať. Keď som si sadla za klavír, tak to bolo za chvíľu hotové. Také niečo sa mi potom už nestalo. Tiež chodím na spev a na jednej hodine sme cvičili vyššie tóny. Začala som si ich cvičiť aj doma na klavíry a napadlo ma, že toto by bola dobrá melódia. Bola strašne energická a tak vznikla skladba Tonight, ktorá odznela aj dnes.

To je úplne v pohode. V nedávnom interview kapely Kosa z Nosa chlapík povedal, že dnešné kapely už ani nechcú cvičiť. Že na čo. Tak toto je dôkaz, že to má význam a vznikajú pri tom dobré pesničky.
To určite áno.

Ktorý tvoj verš je pre teba najsilnejší?
Neviem, čí najsilnejší, ale text, ktorý sa mi veľmi páči, je v skladbe Astrology, ktorá je viac do swingu, pôsobí na mňa trošku ako kabaret. Mala som dilemu medzi dvoma chlapmi, nevedela som sa rozhodnúť. Nakoniec som zistila, že ani jeden z nich nie je ten pravý (smiech). A spievam tam „I guess I thought I‘d find it in you. I guess I thougt I could find it in me too. I guess I thought I‘d find it in him, but no I haven´t found it at all.“

A podľa tohto si sa aj rozhodla.
Aj hej. Dilemu som sa snažila vyriešiť tým, že sa rozhodnem pre jedného z nich. Ale nakoniec som sa fakt vrátila k tej pesničke a hovorím si „toto asi nepôjde, lebo ja som to napísala, vyšlo to zo mňa a teda to znamená, že to nechcem“ J

Aj si študovala klavír?
Len obligátne. Pár akordov. Hrám intuitívne. Ale vždy tvrdím, že nie som klaviristka, ale speváčka. Spevu sa venujem trinásť rokov a klavír bol iba popri tom. Naozaj obdivujem klaviristov, ktorí dokážu skvele hrať, je to úžasný a veľmi náročný nástroj.

Píšeš výlučne v angličtine?
Áno.

Prečo?
Lebo mi to znie lepšie. A tiež si myslím, že je to širší záber a nemusím sa koncentrovať iba na slovenské publikum. Porozumejú ma aj inde.

Už si hrala aj v zahraničí?
Pár krát sme hrali s bývalou kapelou v Čechách. A ak to beriem, že ja sama, tak v Argentíne, pretože som tam žila. Ja sa vždy nejak nalepím na hudobníkov, mam na nich asi nos (smiech). Každý štvrtok tam jedna kapelka hrávala v istom bare a navrhli mi, aby som občas spievala s nimi. Tak sme spravili pár koncertov a bolo to super. Mám ešte takú skúsenosť, keď som tam žila (mesto Santa Fé, pozn. redakcie), kamaráti pracovali v lokálnom rádiu a pozvali ma na rozhovor a zaspievať. Bol to super zážitok!

Mám pocit, že na Slovensku to nefunguje tak, že jeden podnik angažuje kapelu na niekoľko koncertov.
Áno, myslím, že máš pravdu. Niekedy je to škoda.

Aký máš vzťah k umeniu a aké iné formy umenia ťa zaujímajú?
Najväčší a najhlbší vzťah mám k hudbe a hlavne k spievaniu. Milujem počúvať a capella zoskupenia, zbory, baví ma aj gospel napríklad. A úplne sa vyžívam v dobrých spevových linkách. Je to všetko o nápade.  Inštrumentálnu hudbu moc nepočúvam, mne ten spev v skladbe jednoducho chýba ak tam nie je. A  iné formy umenia? Asi divadlo. Ale vždy skončím pri muzikáloch, lebo sa v nich spieva. (smiech)

Ktorá z tvojich pesničiek ti je najbližšia?
Asi Astrology, je to taká moja mala spoveď. A ešte Cigarette Boy. Ešte mám veľmi rada jednu pesničku – Small Things Count, ktorú však Marcus nechce hrávať. (smiech) Ale nie, tých skladieb je viac, neviem ti takto presne povedať.

Veľmi ti do toho kecá? Niečo bonzni.
Nieeee, ja na neho ani na chalanov nemôžem povedať ani pol krivého slova, sú fakt zlatí. V kapele si nemôžeš presadzovať až príliš to svoje. Treba nájsť takú zdravú hranicu, istý kompromis a podstatné je, aby to všetkých bavilo. Kapela, to je ako vzťah alebo manželstvo

Ktorý moment v tvojom živote prebudil v tebe záujem o muziku?
Asi keď som mala jedenásť, tak som išla do detského tábora a tam bol jeden „týpek“ (smiech). Sedeli sme pri ohni a on začal hrať na gitare. Chytilo ma to, keď som videla tú gitaru. Potom som si začala prepisovať spevníky a akordy. Napríklad piesne Karla Kryla a podobne. Robila som to celé dni a keď som sa vrátila domov, tak som povedala tatinovi, že chcem gitaru. On hrával tiež na gitare, takže ma podporoval. Dostala som vlastnú a ako som sa tie akordy učila hrať, skladala som postupne aj vlastné pesničky. Odvtedy sa to už nedalo zastaviť.

Dovolím si malú „podpásovku.“ Čím sa snažíš odlišovať jednotlivé skladby? Tematicky tvoríš sama. A je to predsa len iné ako keď tvorí kapela. Inak tvoje veci vnímaš ty a inak poslucháč. Predsa len sa mi tie skladby niekedy podobajú.
Určite. O tomto som sa rozprávala s istým rádiovým dramaturgom a on povedal niečo v tom zmysle, že každý umelec skĺzne do takej roviny, že  sa tie veci jednoducho podobajú. Myslím si, že je to normálne. A čím sa snažím odlišovať? Strašne veľa urobia nástroje. Keď sme nemali gitaru, tak to znelo úplne inak. Je dobré tam mať čím viac nástrojov, zvukov, hlasov, veľmi veľa robia bicie, rytmy. Snažím sa aj inak frázovať. Záleží to od pesničky.

Máš radšej elektrifikovanú muziku alebo unplugged? Čo ťa viac chytí za srdce?
Niečo, čo má gule. (smiech) Neviem. Strašne ma chytá dobrá basa, keď šľape s bicími. Nech tá pesnička má niečo silné v sebe – motív, nápad, niečo zapamatateľné a chytĺavé.

Na Slovensku máme rôzne speváčky. Menoval by som taký ten náš trojlístok: Jana Kirschner, Katka Knechtová a Zuzana Smatanová. Každá z nich je iná vo svojom hlase. Vnímaš to, že tvoj hlas má inú farbu hlasu, ktorá je charakteristická a odlišná?
Vnímam to nielen ja, ale aj od ostatných ľudí, ktorí ma počuli spievať môžem povedať, že naozaj mám ten hlas inak zafarbený. Mnohým ľuďom sa to páči, ale občas sa nájde niekto, povie, že škriekam. Ale ja poviem, že no a čo. To je fajn, nemôže sa predsa každému páčiť všetko. Je to o tej farbe. Aj o Alanis Morissette môže niekto povedať, že škrieka, ale ona má taký hlas, že wow. Alebo Marika Gombitová. Jej farba hlasu sa mi osobne vôbec nepáči, ale uznávam, že spieva krásne. To sú odlišné veci.

Hlasová škola, ktorá bola u nás zaužívaná, ale dá sa povedať, že to bolo aj v zahraničí, tak podľa tých hlasových pedagógov musel spevák mať  čistý hlas. Tak ako ho má práve Marika Gombitová. A prečo nemali radi rockových spevákov? Lebo ich hlas je špinavý. A ten tvoj je špinavý.
Vážne? Dobre vedieť (smiech). Vieš, čo mi vadí občas na slovenskom spievaní? Tie hlasy sú niekedy nerozlíšiteľné. Speváčka má mať taký hlas, že keď ju počuješ z kilometra, tak ju spoznáš. A to je v tej farbe. S ňou sa narodíš. A tie slovenské hlasy sú, žiaľ, niekedy fádne.

Si predsa len začínajúci interpret. Aké reálne mety ťa čakajú v blízkej dobe?
Možno to bude znieť ako banalita, ale základom je kapela. Verím a dúfam, že s týmito chalanmi budeme hrať aj naďalej, sú to úžasní hudobníci a majú toho kopec za sebou. Tiež sa asi budeme rozrastať, rada by som na oživenie pridala vokály a dychy. Na jeseň chceme schodiť určite klubovú scénu. Jeseň a kluby, to je ono. Chceme sa rozbehnúť, dať o sebe vedieť. V tomto zložení sme odohrali koncerty v Nitre a Bratislave. Črtá sa nám aj niečo na Východe – Poprad, Košice, možno Prešov. Takže hrať a nahrávať

Text: Edo Kopček
Foto: Majka Budzáková

Katka Knechtová

Bratislava 22. 7. 2009 – Trinásty ročník najšportovejšieho hudobného festivalu Summerbeach Rudava 2009, ktorý sa uskutoční už 24. – 26. 7. 2009 v rekreačnej oblasti Rudava pri Malých Levároch (okres Malacky) je jedinečným letným podujatím v stredoeurópskom regióne s olympijskou myšlienkou. V sobotu bola z Gerlachovského štítu na svoju púť po Slovensku vyslaná festivalová Športová pochodeň. Jej cieľom je areál festivalu Summerbeach Rudava 2009, ktorý sa otvorí už tento piatok slávnostným ceremoniálom.

Na troch pódiach sa predstaví viac ako 70 interpretov na troch stage-och. Najzvučnejšie mená  slovenskej a českej hudobnej scény  zažiaria tento víkend v rekreačnom stredisku Rudava na Záhorí: David Koller v jedinečnom koncertnom prevedení s hosťom Lenkou Dusilovou a v sprievode sláčikového miniorchestra, kapela roka zo susedných Čiech- Kryštof a najväčšie slovenské hviezdy – I.M.T. Smile, Katka Knechtová, Hex, Polemic, Nocadeň, Hudba z Marsu , Smola a Hrušky, Ska2Tonics,  Karpina. Fanúšici elektronickej hudby sa potešia vystúpeniu Milana Lieskovského a skvelých DJ-ov ako Breeth, Orbith (Cz), B-Complex (SK), Lixx (SK), Martini (CZ), Heaton (CZ) a mnohých ďalších.

Summerbeach Rudava sa líši od ostatných festivalov tým, že ponúka možnosť nielen hudobného ale i športového vyžitia. Na 9 pieskových ihriskách sa bude konať najväčší beachvolejbalový turnaj v strednej Európe - Dove Go Fresh Cup 2009. Ďalej sa môžete zúčastniť turnajov v plážovom futbale, paintballe, stolnom futbale, vodnom póle, štafetovom plávaní a iných vodných športoch. Novinkou je turnaj v rapid a blitz šachu Jazz Drink Open 2009. Očakáva sa účasť neuveriteľných 1500 športovcov. Víťaz volejbalového turnaja Dove Go Fresh Cup 2009 v kategórii MIX dostane  okrem iného i zájazd do talianskeho Lignano, v ktorom je zahrnutá i účasť na turnaji v plážovom volejbale! Túto cenu do súťaže venovala česká cestovná kancelária Bluesport (www.bluesport.cz), ktorá je zameraná na pobyty spojené so športom. Ponúka lyžiarske pobyty, pobyty pri mori, pobyty zamerané na plážový volejbal ( www.plazovy-volejbal.net) , in-line v Taliansku a Rakúsku .

Vo Funzone čaká na vás takisto množstvo zábavy a zaujímavých atrakcií. Pekné dievčatá sa môžu nahlásiť do Súťaže krásy o tvár Rudavy, 13 najkrajších sa predvedie na módnej prehliadke v modeloch Marcela Holubca W a nalíči ich nezávislý profesionálny poradenský a vizážistický tím pracujúci s kozmetikou Mary Kay. Vo filmovom stane JOJ PLUS si budete môcť pozrieť filmy katastrofické v piatok, mafiánske v sobotu a vesmírne v nedeľu. V Občianskom fóre sa uskutočnia zaujímavé diskusie, do ktorých sa môžete zapojiť.Takisto sa môžete zapojiť do pivných súťaží so Staroprameňom alebo tradičnej súťaže v preťahovaní lanom Pretiahni ma na Rudave s Dove.

Do otvorenia brán festivalu ostávajú necelé tri dni! Organizačný team je už viac ako týždeň priamo v areáli festivalu, kde momentálne finišujú posledné prípravy. Úprava terénu v areáli s rozlohou neuveriteľných 110 000 metrov štvorcových, pieskových ihrísk, parkoviska s kapacitou pre 3000 automobilov, oplocovanie areálu, stanového mestečka, zabezpečenie sociálnych zariadení, spŕch, postupná montáž hudobných pódií či iných produkcií a omnoho viac… Na tom všetkom pracuje viac ako 40-členný team v prípravnom kempe denno-denne od skorých ranných do neskorých večerných hodín. Každý deň badať pokroky a je vidieť, že už onedlho vypukne na Rudave tá pravá festivalová letná atmosféra. Je to neuveriteľné, ale pri prípravách nám pomáhajú nielen slovenskí dobrovoľníci ale dokonca i dobrovoľníci z rôznych kútov sveta – Francúzska, Španielska, Česka, Ukrajiny či ďalekej Kórey . Všetci spoločne vynakladáme obrovské množstvo síl, aby sa tento ročník vydaril a návštevníci odchádzali s pocitom spokojnosti, fantasticky stráveného víkendu a plní zážitkov, ktoré k letu neodmysliteľne patria.

Predpredaj vstupeniek je spustený exkluzívne na predpredajných miestach siete EVENTIM.SK a bude ukončený vo štvrtok 23. júla 2009 (vo večerných hodinách). Celofestivalovú permanentku, ktorá platí aj do športového areálu, si stále môžete kúpiť za € 17. Na mieste zaplatíte € 20 za celofestivalovú permanentku, € 15 za dennú vstupenku a € 2 za vstup len do SportZone. Zoznam predajných miest nájdete na www.rudava.sk v sekcii Vstupenky. Príďte tam kam idú všetci, vidíme sa na Rudave!

Viac informácií a registrácie do turnajov na www.rudava.sk

Rudava 2008

Na festivale Summerbeach Rudava si budete môcť vychutnať novinku na slovenskom trhu – Jazz drink. Aj vďaka tomuto povzbudivému drinku sa budeme môcť spoločne zabávať dlho až do ranných hodín. Nápoj osvieži dokonca aj organizátorov počas prípravného campu, v ktorom budú pracovať na dotiahnutí posledných organizačných príprav v období dvoch týždňoch pred festivalom. Tento nápoj prepožičial svoj názov dokonca aj šachovému turnaju Jazz Drink Open 2009. Čo však vlastne Jazz Drink je?

Jazz je úplne nový lahodný nealkoholický nápoj s afrodiziačnými a osviežujúcimi účinkami. Podiel účinných látok (guarana, maca) vytvára spolu s prírodnými príchuťami harmóniu exotických chutí. A exotikou môže naplniť dokonca váš večer či noc, keďže má afrodiziačné účinky Jednoduchá zmyselná chuť s nádychom vanilky a citrónu i limetkovo zelená farba ukrytá v špeciálne navrhnutej fľaši oslovujú množstvo mladých ľudí v Rakúsku i Nemecku. Teraz príchadza Jazz – Maca drink šíriť lásku v 250 ml fľašiach aj na Slovensko. A aj na Rudavu . Všetci veríme, že toto osvieženie v podobe Jazz drinku umocní a rozprúdi perfektnú atmosféru na Rudave a vám prinesie troška vzrúša a osvieženia vďaka svojím účinkom:-)!

Pripomíname, že najšportovejší festival na Slovensku – Summerbeach Rudava 2009 sa bude konať 24.- 26.júla v rekreačnom stredisku Rudava pri Malých Levároch. Na troch stage-och  (Main stage, Electronic stage, Ska a reggae/DNB a Jungle Stage) vystúpi viac ako 70 interpretov, medzi ktorými nebudú chýbať najväčšie hviezdy súčasnej slovenskej scény ako I.M.T.Smile, Katka Knechtová, HEX, Hudba z Marsu, Polemic, Ska2tonics, Karpina, Smola a Hrušky či hviezdny David Koller z Čiech v sprievode sláčikového miniorchestra. Takisto nás čaká 7 turnajov v beachvolejbale, beachfutbale, paintballe, stolnom futbale, šachu a vodných športoch! Zložiť stan si môžete v stanovom mestečku – festivalovej dedine, ale taktisto sa aj ubytovať v stanovom hoteli Kempingski, kde ťa uvíta milá recepcia a čaká ťa postavený stan s karimatkami, dekami a malým prekvapením. Kvôli vysokému očakávanému počtu návštevníkov budú dokonca posilnené vlakové spojenia vďaka spoločnosti ZSSK v smere do Veľkých Levár.

Predpredaj vstupeniek je spustený exkluzívne na predpredajných miestach siete EVENTIM.SK a bude ukončený vo štvrtok 23. júla 2009 (vo večerných hodinách). Celofestivalovú permanentku, ktorá platí aj do športového areálu, si stále môžete kúpiť za € 17. Na mieste zaplatíte € 20 za celofestivalovú permanentku, € 15 za dennú vstupenku a € 2 za vstup len do SportZone. Zoznam predajných miest nájdete na www.rudava.sk v sekcii Vstupenky.

Už onedlho sa stretneme na Rudave!

Rudava 2008

V dňoch 24.-26. júla vypukne v rekreačnom stredisku Rudava pri Malackách 13. ročník tradičného beachvolejbalového turnaja Dove Go Fresh Cup. Predpokladá sa účasť až 288 tímov, vďaka čomu sa Dove Go Fresh Cup stane najväčším beachvolejbalovým turnajom v celej strednej Európe. Turnaj je súčasťou známeho letného hudobno-športového festivalu Summerbeach Rudava 2009.

Okrem beachvolejbalu návštevníkov festivalu Summerbeach Rudava čakajú aj ďalšie športové disciplíny vrátane beachfutbalu, vodného póla, plaveckej štafety, paintballu, foosbalu alebo šachu. Na piatok a sobotu je pripravený aj hudobný program na troch scénach. Počas dvoch dní tu vystúpia najpopulárnejší slovenskí a českí interpreti, napríklad IMT Smile, Nocadeň, Hex, Polemic, Katka Knechtová alebo David Koller. Zábavná zóna ponúkne filmový stan TV JOJ Plus, diskusné fóra a širokú škálu súťaží a zábavných aktivít.

„Každoročne sa snažíme zvyšovať kvalitu služieb pre hráčov aj návštevníkov. Tento rok sa Dove Go Fresh Cup bude odohrávať až na deviatich ihriskách, pričom finálové zápasy odvysiela Huste.TV v priamom prenose,“ uviedol Pavol Matok, generálny manažér festivalu.
Už 18. júla bude na Gerlachovskom štíte zapálená športová pochodeň. Tá počas týždňa za účasti športových klubov, občianskych združení a osobností kultúrneho a spoločenského života precestuje celé Slovensko. Pochodeň bude prenášaná nielen pešo, ale aj na bicykli, kolieskových korčuliach, na motorkách, autách, v lietadle či dokonca v balóne. Po príchode na Rudavu pochodeň zapáli festivalový oheň. Ten bude na Rudave horieť až do slávnostného ukončenia turnaja Dove Go Fresh Cup.

Turnaj nesie meno po rodine osviežujúcich sprchových gelov Go Fresh od Dove. Prvý ročník na Rudave prebehol už v roku 1997. Už o tri roky sa z neho stal najväčší sviatok beachvolejbalu na Slovensku a postupne sa zaradil medzi najvýznamnejšie aktivity svojho druhu v strednej Európe.

Predpredaj vstupeniek je spustený exkluzívne na predpredajných miestach siete EVENTIM.SK a bude ukončený vo štvrtok 23. júla 2009 (vo večerných hodinách). Celofestivalovú permanentku, ktorá platí aj do športového areálu, si stále môžete kúpiť za € 17. Na mieste zaplatíte € 20 za celofestivalovú permanentku, € 15 za dennú vstupenku a € 2 za vstup len do SportZone. Zoznam predajných miest nájdete na www.rudava.sk v sekcii Vstupenky. Príďte tam kam idú všetci, vidíme sa na Rudave!
Viac informácií a registrácie do turnajov na www.rudava.sk.

Rudava 2008

Už len necelé 2 mesiace nás delia od otvorenia 13.ročníka populárneho letného festivalu Summerbeach Rudava 2009, ktorý sa uskutoční v termíne 24.-26.júla 2009 v pôsobivom rekreačnom stredisku Rudava – Malé Leváre (za Malackami) s pieskovými plážami, borovicovým lesom a veľkoplošným jazerom.

Originálny rudavský festival sľubuje tento rok neobvyklú zmes hudobnej, športovej i zábavnej produkcie. Počas podujatia sa uskutoční viac ako 10 športových turnajov v typicky letných športoch – plážovom volejbale, plážovom futbale, plážovom vodnom póle, veslovaní, plávaní, ale i v šachu, šípkach, paitnbale, stolnom futbale, spolu sa predstaví až neuveriteľných 1.800 športovcov!

Až na štyroch hudobným scénach vystúpi vyše 70 slovenských i zahraničných kapiel a dídžejov – taliansky headliner Persiana Jones, Polemic, IMT Smile, Katka Knechtová, Karpatské Chrbáty, Ska2tonics, Smola a Hrušky, David Koller s hosťom Lenkou Dusilovou a mini sláčikovým orchestrom, HEX, Hudba z Marsu, Nocadeň, Karpina, Milan Lieskovský, Orbith, Breeth, Lixx, Joakim Antoniadis, Errol Dixx a mnoho ďalších. Prekvapením bude aj záverečná Hawana párty na hlavnom pódiu.

Bude pripravených aj veľa sprievodných akcií – kino, diskusná aréna, maľovanie festivalového obrazu, módne prehliadky, atrakcie ako aj plné vrece tradičných bláznivých súťaží s lákavými názvami – Pretiahni ma na Rudave! či Prekonanie záhoráckeho rekordu v pľuvaní čerešňovou kôstkou!

Na festivale sa bude dať ubytovať v tradičnom stanovom mestečku, v kempingu rekreačného strediska alebo v stanovom hoteli Kempingski, bude premávať bezplatná kyvadlová doprava zo železničnej stanice Veľké Leváre.

Summerbeach Rudava tento rok sľubuje veľmi pestrý program za prijateľné vstupné, očakáva sa rekordná denná návšteva okolo 12.000 ľudí. Trojdňové permanentky si je možné zakúpiť prostredníctvom siete Eventim.sk za výbornú júnovä cenu 16 €!. Registrácie do športových turnajov sú stále možné výhradne cez web formulár na www.rudava.sk. Pripravujú sa aj autobusové zájazdy z viacerých slovenských miest. Viac informácii nájdete na oficiálnej stránke festivalu www.rudava.sk.